Že sa práve tento čas stane pre mňa niečim, načo čakanie už len mávnutím ruky a povzdychnutím s pokojom v očiach môžem povedať "najsli dan". Konečne obklopený správnymi ľuďmi, hľadím do budúcna. Bručanie vibrujúceho mobilu dopĺňam jemným odgrgnutím, nalievam ďalšiu šálku.
Teplo cítim plynúť, prúdiť tepnami. Šťastiu to nikdy netrvá dlho. Široký úsmev vystrieda divný úškrnok. Tráviť čas pred webovou kamerou, zhovárať sa s prístrojom. Posielať a prijímať emócie, city. Čakať na odozvu, počítať pixely od hora dole (následne rozmýšľať s akým i sa slovo pixely píše).
Pochod určuje čas, ja som sa naučil kráčať mimo rytmu tik a tak. Čím môžem kráčať na klavíri života len po bielych klávesách. Čím mi z každej krabičky s otáznikom vyskočí hríbik, nie len minca.
A keď sa obzriem po spomienkach, nemusím si vešať na nos ružové okuliare. Čaká ma ešte dlhý rozhovor s digitálnym okom a polovica fľaše bez značky a veku. Prežívajte krásny Džulianar, nech vás sila sprevádza.
Bobi
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár