svet, ten taký bežný
tak zložený z nejednej vrstvy
pre vás značne normálny a nežný
fungujúc ako hodinky
každý deň robíte to isté
počúvať novinky
a pritom nerobíte nič nové
systém bez chyby
ani jedna súčiastka mi však nezapadá
strácam sa a robím chyby
nič dobré ma v ňom nenapadá
nedokážem kráčať vo vašom rytme
žiť tým normálnym životom
kráčam tu len v tme
s pocitom akoby za vašim plotom
nemyslím a nezdieľam vaše názory
nerozumiem im
nezdieľam vaše pocity a výtvory
len povrchne vyfukujem dym
kráčam slepo a narážam
ľudí, pocity, predmety
mnohé ničím a urážam
z úst iba bezduché vety
vety a slová
kde otázky sú nebezpečné
hovoriť dookola
odpovede večné
a tak si mienim žiť vo vlastnej mastnote
v mojej špine a v jej blate
ľudskej prirodzenosti a nahote
za slovo vzaté
nebudem viac chytať
pokoj nechám každému z vás
do môjho sveta viac pozývať
on nie je pre vás
ostanem v tom svojom
kde sa nič vážne nedeje
kde si žiť budem po svojom
tam kam ma vietor zaveje
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
(duchaplný komentár bol zámerom)