Nič nerobiť len tak ležať..
na tráve plnej húb si hravo bežať...

pomáhať vtáčikom vzlietnuť k oblakom
a pri tom spomínať na cesty vlakom...

Lietať si spať si a pri tom snívať
ležať a smiať sa , do slepa sa dívať...

Z kómy sa preberám
realitu naberám
a ako sa pozerám
nič už nehľadám...

Realita tá je tvrdá
a oproti lúke je taká krutá
bojím sa a tak radšej zobúdzať sa nechcem
niekedy je lepšie len tak ....

Otázku Prečo nikto nemá rád
ale ja ju pokladám za náznak a fakt...

Prečo je to čierne ? a ja sa len dívam
nikam inak len do dialky ...očami spomínam

čierna ako káva...
čierna ako svet
navždy ovládla nebohú zem
to je žena tá
velká a mocná
je to vlastne Emócia
zlá a krutá
...
zahráva sa s pocitmi
robí si čo chce
a na naše myslenie
z vysoka kašle...

ja už nevládzem len sa usmievať
a preto chorobe
musím podliehať....

Život je krutý a Emócia tiež ..
tak ja sa radšej vrátim s5

Upadám ... upadám.... padám
a nič necítim a zrazu sa zobúdzam
v nádhernom náručí
nad plačucim telom
a len posledné čo poviem je
prečo sa to celé chveje ?


....

a Zasa... upadám upadám
padám do kómy...
už sa nezobudím
stroj sa vypína
niektorí plačú...
niektorí nie...
ja sa usmievam
na lúke plnej húb
v šťastí a eufórií
radosti z lúk...

Truhla je úzka... latka príliš mužská
hmm telo moje nieje
prevtelenie .... TO NIE !

Zrazu mužom stávam sa....
zobúdzam a klopem
otvorte!
Pomôžte...

Otváram truhlu velku ako skala a ked sa obzerám.....

MUCHOU ostávam...
krídla ... 10000 očí a let do nekonečna...

z nudy.. odveci

 Báseň
Komentuj
 fotka
erbiii  10. 12. 2009 11:57
to ako ťa napadlo? zrazu mužom stávam sa...
Napíš svoj komentár