,,No konečne. Už sa môžme porozprávať. " podišla tá s kučeravými vlasmi.
,,A o čom sa chcete rozprávať?" spýtala som sa vystrašene. Nemala som z toho dobrý pocit.
,,Neboj sa nič vám nespravíme. Tuto s Denisou musíme vyriešiť jeden problém. A s tebou len tak prehodím reč. " povedala ako keby sme boli dobré kamarátky.
,,Tak pod s nami dole. " povedala Marianna a spolu s Paulou, tou druhou viedli Denisu dole.
,,Tak prečo s ňou chodíš von? Nemáš pocit, že to nie je správne?" spýtala sa a prebodávala ma pohľadom.
,,Ale ved aj ona ma občas zavolá. " povedala som.
,,Hej ved my vieme. Asi chce, aby sme aj jej robili zle. A musíte stále chodiť za ten barák? Ale nie chcela som o inom. " usmiala sa akoby nič. Bola som ticho a čakala čo sa spýta.
,,Tak čo ty a Paula? Boli ste kamarátky?" spýtala sa.
,,Nie je to jedno? Aj tak už nie sme. Nikdy by som si nepomyslela, že sa takto zachová. " povedala som.
,,A ako? Nebodaj si myslíš, že ste boli najlepšie kamarátky? " a začala sa smiať.
,,Myslela som si to, ale už nemyslím. Sklamala som sa. " povedala som smutno.
,,Ale no. Len sa nerozplač. Neviem, ako si si to mohla myslieť. " a smiala sa. To bola pre mňa potupa, smiať z mojich citov. Pozerala som na ňu a chcelo sa mi plakať, ale ovládla som sa. Ešte horšie by to bolo.
,,No nakoniec ti radím, vyhýbaj sa nám. A povedz svojej kamarátke, nech za ním nelezie lebo aj ty z toho budeš mať zle. " vstala a išla dole. Zatiaľ sa vrátili všetky tri aj s Denisou. Neviem o čom kecali, ale myslím že hlavne o tom chalanovi..
,,Tak dúfam, že sme si rozumeli. Inak Paula, chceš počuť vtip?" spýtala sa jej. Paula len čakala, čo povie.
,,Simona si myslela, že budete najlepšie kamarátky. Vraj si ju sklamala, chúdatko. " a začali sa tie dve smiať. Paula bola ticho, len sa škerila.
Ked odišli, tak sme sa my s Denisou začali rozprávať.
,,Mala by si prestať chodiť za jeho panelák a aj za ním. Sú z toho len problémy. A mňa do toho tiež ťahajú. A nechápem, prečo aj mám mať z toho problémy. Ja chcem pokoj. " povedala som.
,,A čo ja za to môžem? Ved to on ma volá von. Tak sa s ním budem stretávať potajomky. " povedala Denisa.
,,Ale ty nevidíš, že on si z teba robí srandu. Prečo nemôžete ísť spolu von? Prečo ťa zatajuje a všetko hodí na teba? Lebo si z teba robí srandu, spolu s Paulou, Mariannou, a ostatnými. Tak to pochop. " už som kričala. Ked to niekto nevie pochopiť normálne, tak ako mu to mám ešte povedať. Neskôr som zistila, že ona nikdy nebude počúvať druhých. Stále si bude robiť po svojom, aj ked jej chcem dobre.
....
Potom sme stretávali len tie dve baby. Tie sa na nás stali smiali a podpichovali. Paula s Mariannou sa držali v úzadí, až mi to bolo čudné. Raz sme tie dve stretli a zas si do nás začali. S Denisou sa tam tuším začali postrkovať a ona sa rozplakala. To im bolo viac smiešne. Denisa sa rozhodla ísť na políciu. Neviem čo ju to napadlo. Ja som mala byť jej svedok. Tak sme išli za jej mamou domov, povedali jej všetko a išli tam. Jej mama povedala vetu, ktorá ma zabila. ,,Všetko začalo tým ako si prišla. Všetky tieto veci. " to už rovno mohla povedať ,,ty môžeš za to čo sa deje mojej dcére. " A čo ja za to môžem? Ved keby dala pokoj tomu chalanovi, nič by sa nestalo.
Jej mama všetko povedala policajtom, ako nám nedajú pokoj, ako nám robia zle a nezabudla povedať, že všetko to začalo mojím príchodom. Ale ked sme tam prišli, oni dve tam už neboli. Mala som pocit, že to bolo zbytočné. A myslím si, že aj tak by to nepomohlo. Ešte viac by si začínali. Odvtedy som sa vždy bála ked ich stretnem a snažila sa vyhýbať miestam, kde sa oni vyskytovali.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár