,,Asi na obchodnú. Nič iné mi nenapadá. A ty?" spýtala som sa jej.
,,Ja rozmýšľam o nejakej odbornej škole, ako napríklad čašníčka. " usmeje sa.
,,Na obchodnú ťa to asi neťahá, že? Takto sa uvidíme menej. " poviem smutne.
,,Nie, to nie je škola pre mňa. S matikou som vždy mala problém. Ved aj tak spolu budeme chodiť von, neboj. Ved tam budeš mať Denisu. " povie povzbudzujúco Paula.
,,Ved ja viem. Len dúfam, že budem s ňou v jednej triede. Ja len, že teraz ked sa tak dlho bavíme, tak nás to zas rozdelí. " poviem nahlas. S Paulou sa bavíme už dlho. Asi od septembra minulého roka, čo sa začal 9. ročník. A teraz jej apríl. A ja budem mať zas narodeniny. Ale aspoň môžem konečne pozvať aj Paulu a Mariannu.
,,Inak aby som nezabudla, pozývam ťa na moje narodeniny. Síce budú až o mesiac, ale radšej ti to hovorím dopredu. " poviem.
,,Ale ja neviem či budem mať na to aby som ti kúpila darček. " povie Paula.
,,Ale to nevadí. Nemusíš mi doniesť darček, hlavne že tam prídeš. Vieš, že ja ťa vždy budem brať ako najlepšiu priateľku. A tak chcem aby si prišla. " usmejem sa na ňu.
,,A kedy to máš narodeniny?" spýta sa.
,,Ved predsa 13. mája. Ale oslava bude cez víkend. Asi v piatok. Pôjdeme do pizzerie. " hovorím natešene.
,,A kto tam ešte bude?" opýta sa Paula.
,,Ty, Marianna a Denisa. To stačí. A inak kedy príde Marianna?" spýtam sa jej a pozriem na mobil.
,,Až o štvrtej, takže ešte môžme chvíľu pokecať. " povie Paula.
,,Myslím, že prišla skôr. " hovorím,pretože vidím ako ide k nám.
,,Ahojte čo vy tu? O čom sa bavíte?" pýta sa Marianna.
,,Ale len o škole a mojej oslave. Ozaj, prídeš že? Nemusíš si robiť starosti s darčekom. " hned som sa jej spýtala.
,,No ked bude čas, tak prídem. Ale nie rada sa zastavím. A kedy?" pýta sa ma.
,,Až v máji,takže to je času. Dobre, ved ja pôjdem. Ved uvidíme sa zajtra v škole. Ahojte!" zdravím ich a už kráčam domov.
,,Ahoj!" počujem ako ma pozdravili oni.
Kráčam po chodníku a rozmýšľam. Je mi smutno z toho, že sa s Paulou rozdelíme. Nebudeme mať na seba toľko času ako teraz. Ale zas ja chcem vypadnúť z tejto školy. Už nech som na strednej. A len dúfať, že tam to bude iné. Paule som odpustila. Aj Marianne. Paula je pre mňa a ostane najlepšou kamarátkou. Iba jej sa môžem zdôveriť a vyplakať sa jej. Verím jej aj po tom všetkom čo sme spolu prežili.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár