,,Ahoj nepôjdeš dnes von?" zavolala mi Denisa, ked som išla domov od Pauly.
,,Môžme, som blízko tvojho paneláku. Tak za 10 minút pred tvojím vchodom?" spýtala som sa jej.
,,Dobre, to by som mala stíhať. " odpovie mi.
,,Len prosím ťa si švihni. Nechcem dlho čakať na teba. To môžem ísť domov. " povedala som. Poznám ako jej to trvá. A vtedy ma ide poraziť.
,,Dobre. " povedala a rozlúčili sme sa.
Povedala som si, že sa nemusím ponáhľať. Aj ked ja som nikdy nevedela ísť pomaly. Jedine ak sme chodili s tou Romanou von. Tak som sa musela prispôsobiť, pretože inak to vyzeralo tak, že ja som bola vpredu a oni asi pol metra za mnou. Ešteže s ňou von nechodíme.
Minule sme sa len tak rozprávali aj s Lulu o stránke Pokec.sk. Napadlo im, aby sme si spravili nick. Neviem na čo by mi to bolo, vravela som. Ved len tak zo srandy, nie? zasmiala sa Lulu. Povedala som, že ak sa im chce, tak nech to spravia. Ale s kým by som sa tam tak asi ja zoznámila? Jedine, že by som si písala s nim dvoma.
Zastavila som pred jej panelákom a sadla si na lavičku. Ešte má také tri minúty. Zatiaľ som vytiahla mobil a hrala hru. Nič iné ma nenapadlo.
,,Ahoj!" vyšla z vchodu Denisa.
,,No ahoj! Nejako skoro si hotová. " povedala som.
,,Mhm. " usmiala sa.
,,Tak kam ideme?" spýtala som sa.
,,Neviem, do mesta sa prejsť. Sadnúť si ku kostolu. A pozorovať ľudí. Hm?" pozrela na mňa. Aby ste si nemysleli, nie sme nejaké príliš veriace, ale tam je asi najväčší pokoj. Sadneme si na lavičku, pozeráme po ľudoch, rozprávame či ohovárame a aj v tom najväčšom teplu, je tam tieň. A je to presne stred od našich panelákov.
,,Dobre, tak podme. " povedala som.
,,Už sa strašne teším na strednú. Dúfam, že budeme aj s Lulu v jednej triede. A že ostaneme najlepšie kamarátky. " vzdychla si Denisa.
,,No super. S dvoma bláznami v triede. Dúfam, že na strednej sa trochu upokojíte. Inak sa budem tváriť že vás nepoznám. " myslela som to ako vtip.
,,Ale tak Lulu je väčší blázon. " podotkla Denisa.
,,To máš pravdu. A inak čo ten nick? Vytvorili ste si nejaký?" spýtala som sa len tak.
,,No o tom som ti chcela povedať. Nakoniec áno. Taký vtipný. " zasmiala sa.
,,To vážne? A aký teda?" spýtala som sa jej.
,,Mrkvička007." povedala Denisa a ja som sa začala smiať.
,,To fakt? To ako vás napadlo? Mrkvička. " nechápala som.
,,Ani neviem. Len tak. A ty si nechceš spraviť nejaký nick?" spýtala sa ma.
,,Neviem, neuvažovala som nad tým. Myslíš že by som mala? Ved s kým si budem písať?" vravím jej.
,,Ale ved teraz skoro každý má pokec. Tak si tam budeš písať s nami. Hm?" snažila sa ma presvedčiť. A zaberalo to.
,,Len neviem aké meno si tam mám dať. " vravím.
,,To je jedno. Nejakú prezývku alebo len niečo čo ťa napadne. " poradila mi Denisa.
Tak ma na to namotala, že cestou domov som rozmýšľala akú prezývku si vyberiem. Má to mať niečo spoločné s mojím menom? Napr. ako Mirka135 či Mirka002? Nie, to je také bežné. Musím vymyslieť niečo originálne. Niečo napríklad po anglicky. Ale čo také? A už som to mala. Darling153. A v ten deň ked som prišla domov som sa zaregistrovala na stránke pokec.sk

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár