Je jej jedno či je to cesta alebo chodník. Nerieši zbytočnosti.
Ved ak bude počuť motor, uhne sa.
So sebou má kabelku. Vo vnútri žiaden zoznam. Nič také nepotrebuje.
Všetko má v hlave.
Pomaly kráča. Je zamyslená. Ale niečo ju na okamih vyruší.
Sneží. Naozaj sneží. Vločky jej padajú na tvár, vlasy aj kabát.
Sneží. Je to také neuveriteľné. A zároveň také krásne.
Vie dobre, že sneh u nich dlho nevydrží.Do zajtrajšieho rána sa všetko biele roztopí. Ako vždy. U nich doma by sa to nemohlo stať.
Tam sa dalo zo snehu postaviť aj snehuliaka, tu nie.
Vychádza z obchodu. Sneží stále viac a viac. Pridal sa k tomu aj vietor. Teraz jej tie vločky padajú rovno do tváre. Nemôže sa pozrieť rovno. Ale jej to nevadí.
Sneh miluje. Ale všetko ostatné čo sa týka zimy nie. Tie šmykľavé cesty, ľad či fujavice. Zas na pár mesiacov prichádza strach. Strach o blízkych.
A tak Sneží. A ona pije čaj. Pozerá von oknom ako vločky padajú na zem.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár