Stojím sama nad priepasťou a čakám čo sa stane. A potom...
..ju uvidím. Teda seba. Seba ked som bola malá. Usmieva sa na mňa a ťahá ma za ruku. Konečne mám pocit šťastia.
Vchádzame do budovy. Chce utiecť ale ja nemôžem. Stojím tam ako stĺp a hľadím, ako sa celá podlaha rozpadá.
Pozerám do zrkadla a vidím Ju ako na mňa smutne hľadí. Chce ma zachrániť, ale ja sa bojím. Bojím sa, čo ma čaká za tými dverami.
Ale musím aspoň ju zachrániť a tak utekám kým sa všetko nerozpadne. Ona ešte môže snívať svoj detský sen, kým ja poznávam realitu.
...
Ocitli sme sa v nemocnici. Som ako mátoha. Sedím na vozíku a nemám chuť ani žiť. Potrebujem silu niekoho, kto mi pomôže vstať. Moja myseľ sa zmieta medzi tým čo je dobré a čo zlé. Idem sa z toho zblázniť. Moje detské ja sa ma snaží vyslobodiť. Ale ja padám úplne na dno. Nikoho nemám komu by som dôverovala a ešte zničím aj detský sen o dobrom svete.
Odrazu vidím ako sa naštve a potiahne ma za ruku. Vstávam a obzerám sa. Vidím všetko jasnejšie. Konečne viem ako to celé je. Viem, že nemôžem byť navždy zaslepená.
Utekám s ňou do sveta, kde je všetko krásne a odhalené. Zrazu tam vidím človeka, ktorému som verila ale už viem, že som bola naivná. Ona sa na mňa usmeje a ja viem čo mám urobiť.
Odsotím ju od seba a cítim sa ako víťaz.
Konečne pochopím čo je pravda a čo sa na ňu len hralo. Už neuteká pred strachom. Už sa mu postavím zoči voči a bude to boj. Boj, ktorý musím vyhrať, pretože tam vnútri som malé dievčatko, ktoré chce žiť vo svete, kde sa ničoho nemusí báť.
...
Je mi smutno, že odchádza, ale viem, že sa ešte stretneme. Stretneme sa v mojom srdci, kde ju budem mať. Kde budem mať detské sny a niečo z nej. Pretože v každom z nás je ukryté dieťa.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár