kúsok nehy, za hrsť lístia.
Dúfa, že ho na čas doručí
tam, kde tiché vody ústia.
Kde sa zlieva splín a smútok
do tichého a pokojného sna.
Vždy mi príde trpko ľúto,
keď odplaví aj kúsok mňa.
V noci, keď smelo lietam do tmy,
priateľská tvár usmieva sa krásne.
Pýcha hrá sa s mojimi pocitmi,
že niekto má rád moje smutné básne.
Keď vníma pocity, ktoré zveršujem,
ona moje oči šťastím rozsvieti,
niekomu aj túto báseň venujem
a tým niekým si práve ty.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár