Cítiť len strach a beznádej, dačo mi zviera pľúca, a zvuky z bubnov privádzajú tranz, tiene sa zväčšujú a svoj tanec prispôsobujú aj rytmu ohňa, ohňa ktorý sa stáva bránou pre príchod očakávanej sily. Všetci usmerňujú energiu a prostredie tóniny lesa sa pripája. Nakrátko sa plamene prudko zdvihnú a ty v tom tranze prebúdzaš sa, pohlcuješ do seba všetko, celé ticho, celý rytmus, všetko teplo, svetlo a plameň pohasína, pohasína vysatý do poslednej kvapky ...
To čo bolo objavené byť nemalo, a moje oči nikdy uzrieť nemali tiež...
Pseudoblog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár