Pery povedia veľa. Najradšej na tých tvojich mám úsmev,aj keď som ho dlho nevidela, rukou hladím tam kde je to zakázané. Na čo sú tie pravidlá,keď túžba svalmi zamyká ? Nevidím to Nie, hľadám čaro ruže,umenie. Skrz tvoje oči sa ťažko preniká, duša čistá, je v nich uväznená, vravíš že zaniká. Vyslobodiť lásku sa snažím, či ma len využívaš, neuvážim. Chcem len sústo tvojho tela pre seba, kým nepremením sa na zviera. A potom spletiem dlane s tými tvojími, pocítim teplo tvojho vnútra, premením väzenie na slobodu s krídlami. Vynesiem ťa vysoko, veď hranice siahajú ďaleko, s jazykom slová lásky budem písať, s perami si ich budeme vzájomne čítať. Pocítim tie rany, keď tŕň tvojej ruže zostal vtedy zbičovaný. Koľko nehy dokáže mať v sebe to zviera, len prsty v pazúre sa menia, pomaly sladko od pokušenia. Priviesť ma do rozpakov a potom chladiť ľadom, lenže tá hrča výbuchu pomätenia narastá, jemné ranky tvoje telo prechrastia. Piť sa mi žiada a tak si lietaš, že bolesť nevnímaš, tíši ťa ako malé dieťa, vzdychmi moje vnútro poháňaš, spaľuje ma ten krásny plameň, keď viem že prejdem cezeň, a teraz príde tá chviľa kedy nevinný baránok opäť pohasína. Strhne ma víchor, stiahne reťaz a ty sa posadíš,usmievaš - vieš že stále vyhrávaš. Teraz som ja na kolenách mňa striasa smrti mráz, teraz sa hráš ty so mnou, spôsobuješ bolesť, aký strašný by svet bez túžby bol....

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
dreamagall  3. 3. 2008 19:28
krásne
Napíš svoj komentár