Tŕň ma na ruke pohladil, kvapky krvi vypudil. Chcela som ich pochovať lenže odvrátil sa mi zrak. To nie moja krv to je jed čo zasial dávno čas a teraz treba zbaviť sa dávnych jaziev pokropených údermi osudu. Nedá sa utekať tváriť že necítim, ten chlad, ten chlad ktorý ma včera ovanul bol ako anjelská pieseň nútiaca konečne rozhodnúť sa kam ísť, ktorou cestou vykročiť. Pochybila som Áno, odpusť dúfam že to neurobím už nikdy viac, ty život vieš, ty si ten čo ma učí a jediný kto vie čo robí človek, ktorý naozaj Miluje. Poď vyhoď ma vyššie, nech trpkejší je pád, v krídlach tvojich život tam sa nie je čoho báť. Pozeráme ráno z okna a premýšľame či sa vôbec za brány múrov oplatí ísť to je postoj čo vzbudzuje nenávisť, to je cesta ktorou mi nohy život prepletáš, to je boj ktorý keď vyhrávam ty môj nádherný život sladko odmieňaš. Či existuje láska ? Áno tá je, lenže kto je zatrpknutý nevie že miluje. Človek zbav sa pút čo ti nasadené v období temna boli, prebojuj sa a zaslúžiš si obdržať večné lietajúce motýle..

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
devilslim  8. 2. 2008 08:12
sladky to zivot a tvrdsi pad netusi clovek ze blizi sa had ...ty ovladas slova ako rytier mec ja sa len klaniam lebo stracam rec
Napíš svoj komentár