Nechcem sa zastávať samovrahov, píšem ako človek, ktorý za tou hranicou bol tiež.
Myslím si, že samovrahovia jednajú v skrate, alebo pod dlhodobým tlakom. Bežný človek sa stavia k problémom každého dňa ako k rutine, vyskytnú sa krízy, ale tie preletia časom. Niekomu sa však tých problémov nakopí zopár násobne viac a psychika je pod viac ako bežným stresom, vtedy začína niečo čomu ja hovorím tlak. Skúste si teda predstaviť absolútnu samotu, nepochopenie, bolesť nad stratami blízkych, zraniteľnosť, skúste sa cítiť ako štvané zviera, ktoré nikto nemá rád, a s tým všetkým skúste ráno do búrky vstávať a večer za stáleho krvácania zaspávať, túžiť spať a nemôcť, pretože vás valcuje a lomcuje s vami depresia. Nemyslím to keď dakto povie „ mám depku „ myslím tú skutočnú. A nepíšem o jednom dni, skúste v tom prežiť niekoľko mesiacov, niektorí žijú niekoľko rokov.
„
Trpké utrpenie posledných rokov. Choroby tela – cukrovka s inzulínom, vysoký krvný tlak, cirhóza pečene. Navyše depresie a čoraz rýchlejšie postupujúca paranoja, márne riešená elektrošokmi. No predovšetkým tvorivá kríza, zhubné myšlienky, že už nedokáže nič napísať, a bez písania nedokáže žiť. Ešte posledné zvyšky života, dobrá večera po návrate z ciest, spev, spánok a skoro ráno prebúdzanie do dňa, ktorý mal byť ďaľšou bezodnou studňou ničoty. Okamih jasnej mysle, hľadanie sily a vôle. Potom už len nabije brokovnicu a vystrelí. Posledný cieľ je on sám. Ernest Hemingway na otázku čo si myslí o smrti odpovedal : „Samozrejme, zasa jedna kurva."
Vraví sa že pud sebazáchovy je najsilnejší, ako potom teda existujú ľudia ktorí sú schopní sami sebe fyzicky, alebo psychicky ubližovať, a prekročiť jeho hranice ?
Sú medzi nami všade, niektorí sa tým netaja, niektorí to majú už za sebou, a tí druhí pôsobia na sebe škody ako jemný letný vánok pred víchrom, nikto to nevidí a nikto netuší... Nemusíte mat ani poňatia o tom, ze ten vedla vás kazdý vecer pravidelne vyvracia jedlo, ten další ho ani nekonzumuje, že práve tej známej z parku je najlepšou priateľkou žiletka, a nemusíte ani tušiť že tomu predavačovi zo zmrzlinárne práve beží hlavou pád z najbližšieho mosta. Mimochodom sú aj takí ktorí si ubližujú psychicky sami – neviem či je to masochizmus, ale beriem za sebapoškodzovanie aj to keď si niekto v hlave sám vyvoláva predstavy svojho zohaveného tela a samovraždy. Prečo sa také niečo môže diať, že si niekto nevie uvedomiť svoju vysokú sebahodnotu ? Lebo väčšina ľudí je slepých , necitlivých, arogantných a neviem čo ešte. Pravda sú aj také prípady kedy trpiaci nevolá o pomoc a to je práve väčšina – je to môj vlastný svet, je mi v ňom dobre a cudzí narušiteľ mi ten krásny svet rúca...
Alkoholici, narkomani, fajčiari sú v tomto takí istý, pretože nevydrží bez dávky, musí ju mať aby mu bolo dobre. Či uz si tým pravidelným konzumovaním škodlivín odbúra komplexy, alebo sa ukľudní , je to jedno. V tej chvíli existuje len on a jeho dávka – jeho vlastný svet, a ty vlastne chceš mi pomôcť svojím príchodom, ale zároveň mi rúcaš dobre vyvinutý systém ako odťažiť psychickému tlaku. Keď to niekto robí dlhšiu dobu zabudne, že zbaviť sa vnútorného tlaku sa dá aj inak, a preto potrebuje stále viac svojej dávky.
Veriaci tvrdia, ze život je darom od Boha, ja tvrdím že každý má právo dar odmietnuť, práve preto nám Boh dal slobodnú vôľu.
Primitívi tvrdia že ten kto sa pokúsil o samovraždu je psychicky narušený, ja tvrdím že je to len človek, ktorý nezvládol skúšku, prečo by nemal mať šancu pozbierať sa, keď on vlastne prekonal najsilnejší pud človeka?
Veľa ľudí sa pýta či sa nedalo robiť niečo skôr, ja tvrdím vždy sa dá, niekedy stačí len úsmev
Priateľ D stál na moste pretože od mala ho nikto nepresvedčil že život má nejaký zmysel, k tomu prišli aj súčasné problémy naraz ich bolo veľa, a tak keď už mal jednu nohu vo vzduchu vycúval. Uvidel tvár svojej matky, a zistil že niekto ho má rád a niekomu by chýbal. Povedal „ cítil som sa tak previnilo, a aj ako totálny sebec, už to v živote nechcem zažiť.“
Priateľka K si podrezala žily, neskôr sa predávkovala liekmi – kritické celé detstvo, a dnes sa zmieta túžbou zomrieť, skúšala sa pozbierať no stále to je na tom istom.
Známa M trpela dlho sebapoškodzovaním, pokúsila sa podrezať si žily, neskôr experimenty s tabletkami, nebolo jej dovolené zomrieť, pozostatkom sú neustále sa vracajúce depresie ako tiene minulosti.
Priateľka M, týraná celé detstvo, podrezala si žily, zomrela 9.júna 2004.
Priateľka A, kritické detstvo, skočila z mosta, zomrela 13.júna 2005.
Čo si myslím že by ľudí nedostávalo do rôznych stavov? Mňa z toho dostala láska, a chce to viac počúvať seba, druhých, trochu empatie a tolerancie. A ešte ľudia, ktorí chcú mať deti, by mali dobre zvážiť, či sú schopní ich nielen materiálne, ale aj citovo zaopatriť.
Legenda o nešťastnej láske : Slobodná, nezávislá a vo svojom vnútry bezprostredná poetka Sapfó získala hojnú mystifikovanú popularitu v antickom grécku. Vraj sa výnimočne zamilovala do krásneho mládenca Faona. Keď ju opustil, z hlbokého žiaľu sa vrhla z leukádskej skaly do mora. Tento čin sa neskôr stal symbolom odmietnutia a neznesiteľných útrap lásky a nájdenia pokoja v „mori zabudnutia Prvá poetka vekov sa nazdávala že zomierať je zlo, vraj tak rozhodli bohovia lebo inak by aj oni umierali, napriek tomu napísala : ovláda ma túžba zomrieť a zazrieť brehy orosené lotosmi....
.
Jedna krásna kniha o vedme Vimke nesie pekné myšlienky. Vedma Vimka bola liečitelka, ktorá zložila prísahu, že bude pomáhať a chrániť život bez rozdielu či ide o dobrého alebo zlého človeka, a to isté aj pri samovrahoch. S tými vždy uzavrela dohodu, ak za sedem rokov od dnešného dňa mi povieš, že ľutuješ ten čas ktorý si ešte zil, zoberiem tvoj život naspäť. Nikdy sa jej nestalo, aby niekto ľutoval a ja ten čas ktorý som dostala neľutujem tiež... Iba občas...
Štatistiky :
Muž často použije silu – strieľa alebo použije meč, žena volí častejšie utopenie alebo jed. Takmer v 20 percentách zena skáce z okna, 10 percentách si púšťa plyn, v ďalších 20 percentách používa prášky.
Pomocná literatúra : Libor Budinský – Samovraždy Slávnych
Úvaha
Komentuj
3 komenty k blogu
1
kikapika
16. 4.apríla 2008 14:26
woow.. velmi pekne napisane naozaj,paci sa mi to ,je to iak vsetko pravda
3
Krásna úvaha... nič iného som od teba ani nečakal A najviac ma asi zaujalo, že skutočna často stačí len ten samotný usmev a aj to najhorši peklo sa može zemnit na pokojný raj...
Napíš svoj komentár