Odpľúvajúc zvyšky hlienu z môjho krku som sa snažila zbaviť spomienok na zápal priedušiek. Je asi polnoc, sedím si na okraji postele a fajčím cigaretu. Na posteli zostalo jedno telo okrem mňa. Bolo tak nádherne schúlené, drobné, krehké a nevinné, jej vôňa sa nedržala len na mojej pokožke, ale akoby celá zaplavovala zadymenú miestnosť. Ešte pred chvíľou sa zvíjala od rozkoše, vzrušenia a pomaly umierala. Vedela že ma dráždi a nedala si povedať, láska bol by hriech sa nezahryznúť do tvojej hebkej pokožky a neokúsiť tvoje vypínajúce sa žilky ktoré obiehali celé tvoje telo. Vtedy keď sa zdvihol prúd túžby chcela si vedieť kto som, avšak za niektoré tajomstvá sa platia príliš vysoké ceny, ktoré sa nedajú vyrovnať behom niekoľkých životov. Moje oči lačne pozreli na jediné rušivé miesto a to rozhryznutý krk. Bola taká krásna, lenže jej obsah bol sladší ako večnosť odkázaná pozeraním sa na hviezdnatú nočnú oblohu. A práve na nej si dnes tancoval mesačný svit. Ešte raz musím privoňať, zapamätať si, a zahodiť spomienky nech ľútosť nemá priestor. Posledný bozk na mŕtve pery, a taktiež úsmev pre vyhasnuté oči. Zbohom...

 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
ewicka  2. 3. 2008 11:02
Milujem upírov ...úžasné...
2 
fotka
aislinnas  21. 6. 2008 22:44
wau wau a prekrasne to je
Napíš svoj komentár