Každú jednu z predošlých úloh sa mu podarilo úspešne splniť. Bol by to zlý pocit, keby po tom všetkom čo dokázal napokon zlyhal pri tej poslednej. Majster bol pre neho vždy obrovskou autoritou a preto vkladal do jeho konania veľkú dôveru. Teraz bol však zmätený. Majster mu dal úlohu, ktorá znela ako nonsens.
"Zober si tento džbán a do večera mi v ňom prines vietor." zneli majstrove slová.
Všade navôkol sa príroda vlnila pod vplyvom vetra. Steblá trávy tancovali zo strany na stranu, opadané listy stromov robili vo vzduchu piruety, konáre stromov mávali pozdravom vetru. Na vlastnej koži cítil hladenie letného vánku a šteklenie jeho vlastných vlasov na jeho krku. Nedalo sa poprieť, že vietor bol všade. Akonáhle sa však pokúsil nabrať vietor do džbánu zistil, že to s čím skončil sa nijak nelíšilo od toho, s čím začal - džbánom plným vzduchu.
So sklonenou hlavou a pocitom porážky sa vracal v šere podvečera k majstrovi. Túto úlohu splniť nedokázal.
"Netráp sa." oslovil ho majster. "Táto úloha sa splniť nedá."
"Nerozumiem. Doteraz som každú jednu úlohu splnil. Prečo ste mi teraz dali takú, ktorú splniť nejde?"
"Zmyslom každej úlohy, ktorú si doposiaľ dostal bolo aby si sa niečo naučil. Jej samotné splnenie trénovalo len tvoju disciplínu a odhodlanosť. Určite si pamätáš keď som ťa naposledy poprosil aby si zatvoril oči a snažil sa nájsť svoje JA. Veľmi rýchlo si vtedy pochopil, že to nie je tak jednoduché. Toto ťa priviedlo k myšlienke, že možno nič také ako JA neexistuje. Ako si si určite všimol, vietor je všade okolo nás, bez pochyby. Vidieť, počuť alebo cítiť však môžeme len jeho pôsobenie, nie vietor samotný. Možno sa pýtaš: Keď sa pozerám na tancujúce steblá trávy, pozorujem skutočne vietor? Keď cítim jemné hladenie vzduchu na mojej pleti, cítim skutočne vietor? Keď počujem hvízdanie pri výchrici, je to skutočne vietor, ktorého hlas počujem? Môžeš argumentovať, že v týchto prípadoch skutočne sleduješ trávu, cítiš len samotný vzduch, či počuješ len samotný zvuk. Tak kde je potom tá časť, ktorá je vetrom? Ako vidíš, vietor je dosť podobný našej mysli. Keď vyriešiš problém, vidíš efekt rozmýšlania. Keď komunikuješ so mnou, tvoje uši sú svedkom mojich slov. Avšak keď zatvoríš oči a začneš hladať seba, nájdeš iba prázdno, rovnako ako keď sa pokúšaš lapiť vietor do džbánu. To však vôbec nedokazuje, že vietor neexistuje. Dokazuje to len, že sa snažíš splniť nezmyselnú úlohu."
Táto lekcia v ňom vyvolala viac otázok ako odpovedí. To bol však napokon práve jej zámer. Ešte stále však cítil pocit prehy z nesplnenej úlohy.
Vymyslený príbeh
Komentuj
4 komenty k blogu
1
tequila
25. 3.marca 2022 16:00
ja bych do toho hrnca naprdzeu
Napíš svoj komentár