(toto je kúsok textu mojej najoblúbenejšej skupiny Moja reč)
Milujem spomienky,je v nich všetko. Keď spomínam zažijem odznova chvíle čo mi dal život, chvíle ktoré sú jedinečné a nikdy sa nezopakujú. V spomienkach zažiješ znovu radosť aj bolesť,najšťastnejšie aj najbolestnejšie chvíle.Pre mňa sú spomienky
všetko. Hlavne čo sa týka spomienok na ľudí.
Sú to najbolestnejšie momenty v živote, keď vás opustí blízky človek
Prvý krát som sa stretla so smrťou keď som mala 15 rokov, bola som ešte hlúpa teenegerka. Janku som obvinila z krádeže veci ktorú deň predtým držala v ruke u mňa doma a ktorá mi po jej odchode záhadne zmizla.Pár dní sa mi vyhýbala no ptm sme sa telefonicky dohodli že sa stretneme.Keď nadišiel deň stretnutia dostala som telefonát že sa Janka utopila. Neverila som tomu, myslela som si že je to prosto hlúpy vtip, no keď som prišla za ostatnými krutá pravda mi udrela priamo do očí. Všetci plakali. Janku nám zobrala voda a čas sa nedal vrátiť.Desať dní som nejedla,vyčítala som si že som ju obvinila z krádeže z ktorej som ju mimochodom obvinila neprávom pretože sa tá vec neskôr doma našla.
Po desiatich dňoch utápania sa plačom a hladom a sebaobviňovaním sa môjmu priateľovi konečne telefonicky podarilo vytiahnuť ma von. Bola som už pripravená a čakala som naňho,no neprišiel. Volala som mu,no telefón mi nedvíhal.Nechápala som prečo mi to robí..Dobre vedel že som sa nespamätala z Jankynej smrti a ešte je schopný sa na mňa vykašľať..Vyzliekla som sa a šla som spať s náladou ešte viac pod psa. Ráno ma otec donútil aspoň sadnúť za stôl a konečne si vziať niečo pod zub. No nestihla som si dať ani prvé sústo pred tou zdrvujúcou správou. Dodo mal autonehodu, jediný z piatich neprežil...A potom..Potom nebolo nič..aspoň rok,ten rok som nežila, bola som chodiaca mŕtvola..
Po rokoch kým som sa učila odznova žiť a brať aspoň troška život taký aký je,som spoznala chlapca ktorý mi dal znova chuť žiť.Bol to môj najlepší kamarát. Prvý ozajstný najlepší kamarát v mojom živote..No po 5tich mesiacoch sa to naše kamarátstvo začalo kaziť. Už som preňho nebola najdôležitejšia. Stretávali sme sa čoraz menej a menej a nakoniec už vôbec. O mesiac neskôr mi volala jeho mama že spáchal samovraždu.Môj Igor, prečo? No otázka prečo už bola zbytočná..Už naňu nikdy odpoveď nedostanem.
Prežívala som zo dňa na deň,zažívala som najhoršie chvíle môjho života,mihlo sa ich aj pár šťastných ale bolo ich pramálo.A zrazu niekde v strede môjho prežívania sa znova zmenil môj život k lepšiemu, našla som si priateľa s ktorým to bolo vážne,spoznala som celú jeho rodinu a on spoznal moju. Z jeho rodiny som si najviac obľúbila jeho sestru Janku s manželom Jožkom, mali dvoch krásnych chlapcov s ktorými som sa vždy hrávala. Malý Paťko bol do mňa "zamilovaný"ako mi vždy nezabudol povedať .Vždy som sa tešila k nim, Jožko mi vždy vedel zdvihnúť náladu keď bola pod psa.Brala som ho ako súčasť rodiny. Až kým mi neviselo doma parte s jeho fotkou. Autonehoda,nezvládol zákrutu.
Znova ťažkých pár mesiacov, no spolu s priateľom sme to zvládali. Začali sa ozývať starý známi a mne sa zachcelo konečne začať poriadne žiť a nezaoberať sa stále minulosťou. Spoznala som veľa nových ľudí, no všetko dobré si vyberá svoju daň. Začal sa nám kaziť skoro dvojročný vzťah. Viac som sa venovala staronovým kamarátom (svojej novej partii) ako svojmu priateľovi ktorý na mňa mal stále menej
času.
Prišlo to znovu,bol pekný zimný deň a ja som bola spolu s triedou vo Viedni na vianočných trhoch.Bol to krásny deň , behali sme po celej viedni, zabávali sme sa, celý deň sme sa smiali. To najhoršie ma čakalo po návrate domov. Zistila som že kým som sa vo Viedni smiala kamarát s partie zomieral v nemocnici.Zrazil ho opitý vodič ktorý následne nato utiekol do krčmy.
Celý život hľadám spravodlivosť, no tá sa dakde vytratila. Zomierajú mladý ľudia. Ľudia ktorý plno vecí ešte nestihli zažiť,ľudia ktorí nestihli spoznať lásku,ktorí nestihli založiť rodinu,nestihli si užiť život do sítosti. Otázka prečo zostáva vo vzduchu..
Zápali za teba niekto s felas unifa? otvorí flašu aby z nej mohol vyliať? zmeníš sa na anjela narastú ti krídla? budeš sa na nás ďalej zhora dívať? alebo zmizneš niekam kde sa nedá dýchať? peklo je vraj horúce,je v nebi zima?....
(Moja reč)
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
natuska6262
20. 12.decembra 2009 21:52
jezisi ...a to sa skutocne vsetko toto stalo ???,ci je to fiktivne ??..inak krasne
2
po prečítaní takýchto zápiskov si človek uvedomí, že tu nie je sám
6
toto vsetko sa stalo naozaj vazne ?uplne ?????fuha ,tak potom ta obdivujem ,ze este si sa nezosypala
Napíš svoj komentár