Abracadabra je kúzelne slovo a keď dáš preč prvé a posledné písmeno vznikne môj nick

Rozhodla som sa že to čo si rozprávam v hlave napíšem, kedže ľudia, teda jeden človek ktorému to podvedome akože rozprávam asi už neexistujú a môj ústny prejav je tak zlý že sa často vo svojich slovách zamotám, zakokcem, nepoviem nič z toho čo chcem pretože som v otváraní sa druhým osobne zablokovaná tak by som neuspokojila potrebu s niekym sa o svoje úbohosti podeliť, ale proste podeliť sa chcem.

Chcela by som zhodnotiť uplynulé mesiace, ako veľmi boli očiotvárajúce, šťastné a depresívne. Etapa života keď som veci začala vnímať viac vnímavo nastala koncom decembra, vtedy som zažila a potom opakovane zažívala a zase zažívam ten taký pocit keď je zúfalstvo, unavenosť tela aj mysle, tma, prázdnota, triaška a úzkosť dokopy a nazýva sa to jedným odborným odporným slovom ktoré som tu už raz použila a už viac nepoužijem. Príčina toho je neznáma alebo som prehnane labilný človek. Ďalšie 2 zimné mesiace sa niesli naďalej v tejto vlne nálad raz vysoko hore, raz hlboko dole. Potom bola udalosť ktorej som venovala jeden status na tomto portáli a všetko sa na prvý pohľad vyriešilo ale vlastne sa veci len potlačili a už to tak nebolelo. Teraz skočím na časovej priamke niekoľko málo hodín dozadu. Prekvapilo ma to ako som sa správala a do akej situácie som sa dostala. Keď som toho človeka považovala za priemerne príťažlivého a neskôr sa končatiny a aj niečo viac stali zdrojom negatívnych zimomraviek a znechutenosti. Filmy by mali zakázať, klišé veta ako nič nie je tak ako vo filme je pravdou. Bolo strašne dôležité a neplánované nájsť človeka pre ktorého by nebol hlavný cieľ večera dostať sa aspoň do jednej z troch dier, taký ktorý by sa sústredil na to čo prostredníctvom tej jednej diery poviem. Aj keď to nebolo ako vo filme. O piatej to bolo zlé, nálada od 0 do 10 bola -1. A takto som bola zase tam kde na začiatku. Teraz počúvam klasickú hudbu cez spotify, premýšľam na čo sa zamerať, straight edge a už nikdy žiadne drogy, alebo zvýšiť dávky, alebo zvýšiť kvantitu a kvalitu objatí. Keď prídem na to aký musí byť človek aby som ho mala radšej ako seba, alebo lepšie, neznášala ho menej ako všetkých na okolo spolu so mnou tak si netrúfam tipnúť či to bude kamoška alebo kamoš, či to bude niekto koho mám na facebooku medzi priateľmi alebo už zomrel. Keď som sa dnes pri ručnom odšťavovaní citróna pozrela cez okno a snežilo tak citrón je svet a musím z neho odšťaviť čo najviac, lenže ja som slabá a väčšinou vyhadzujem citrón ešte s mokrou dužinou. Touto predchádzajúcou vetou som myslela to že mám psychiku porovnateľnú s psychikou človeka po ťažkom rozchode a sneh znamená snowboard. Mám veľký strach z toho že možno budem mať niekoho rada alebo už možno mám. Je ťažké byť človekom keď neviem ako na to. Závidím ti všetko. Keď už niečo mám nestačí to, idem ďalej, ale kde sa takto dostanem.

A ako sa máš ty?

 Vyznanie

9 0 0 0 0

Komentuj

14 komentov k blogu