nahle sa svet zblaznil
zamrkal očami
par dní armagedonu má nahle za nami
elektičky zvonia na popplach
každí z nás ma nahle strach
strácam sa v uličkách
každý ma chce
volať maličká
no ja cchem ísť
okolo sveta
nechcem aby po mne ostala iba čiarka alebo veta
som príliš dobrá na umretie
ja chcem možno žiť
som v znamení rýb
poučím sa z chýb
mam malo istoty ,dotyk pravej lasky
ta pod kolesami aút vzdy zahynie
nezbaví sa masky
som morská panna z hlbočín umenia
som tá čo sa možno nikdy nemenia
a tak mávam strach
doma ukrytý v perinách
slniečku do tváre sa smejem
meriam kroky mílove
kopu zavisti vždy prejem
potom pridem zas
ked slnko zhasne
niekedy mám nápady krasne
ísť okolo sveta
kde sa nespí
ale lieta

 Báseň
Komentuj
Napíš svoj komentár