Dvaja mladí Parížania sa rozhodli, že z juhu Francúzska kde momentálne žijú, pocestujú až na Slovensko, do Žiliny. Na koňoch. A tak, sa pred piatimi mesiacmi utvorila partia, ktorá sa skladala s Jean, Agathe, dvoch mladých koní, mulice a psa. Na cestu sa vybrali začiatkom apríla, a ich cieľom bolo dostať sa na Slovensko s absenciou diaľníc a celkovo ciest. Rozhodli sa pre turistické chodníky, ktoré boli ako stvorené pre konské kopytá. Celá táto "ekšn" mala názov A quatres pattes vers les Carpates, čo znamená na štyroch labách cez Karpaty.
Cestovali cez Nemecko a Česko až k nám. Aj ja som sa najskôr čudovala, prečo práve naše malá, v strede Európy zahrabaná krajinka zaujala dvoch Francúzov. Vraj pre to, že chceli spoznať krásu východnej Európy, a to ďalej než v Čechách, kde už boli. Ich púť trvala päť mesiacov, keď rátame mesačné zdržanie v Nemecku, kde pozorovali spracovanie kobylieho mlieka. Pôvodne tam mali ostať len týždeň, no zdravotné problémy ľudskej časti tejto partičky nedovolili pokračovať skôr než o mesiac.
Rozprávali úplne perfektne o tom, ako spali v stane, o tom ako im počas noci zdrhli mulica a kone, o deťoch, ktoré neustále chceli hňácať všetkých účastníkov a samozrejme aj o problémoch takéhoto cestovania. Vo Francúzsku aj Nemecku je zákon, podľa ktorého môžete zotrvať na nezastavanom súkromnom pozemku maximálne 24 hodín. To im úplne vyhovovalo. No v Čechách a tu u nás s tým bol problém. Preto museli dopredu telefonovať majiteľom, ak to vôbec šlo (osobne si to neviem ani predstaviť).
Mali za sebou neskutočne veľké množstvo vtipných historiek, napr. o mulici ktorá mala rozumu za celú výpravu, o tom, ako s obrovským úsmevom nenápadne žiadali ľudí o zapožičanie práčky, či o bláznení na československej hranici. Minuli dva až tri páry topánok a 36 podkov. Všetko samozrejme niesli zo sebou, mulica na sebe niesla až 60 kg, samozrejme nejakú záťaž mali aj kone. Mali len nutné veci k prežitiu, a ako Agathe zvýraznila, len dve tričká, dvojo nohavíc, sveter a nepremokavú bundu.
Takto som teda ja pochopila veľmi milých Francúzov, ktorí sa vracajú domov už túto nedeľu. Som neskutočne vďačná aj zo tú moju poslabšiu Francúzštinu
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár