„Bojíš sa priateľu drahý?
Vitaj v ríši o skazu snahy
Vitaj a preži s nami o život boj
Vyhráme spolu, ten tvoj i môj.

Hľa bratku, tade vedú temné hory
Na úpätí ktorých smrť život morí.
Pod nimi hrôzostrašné sú jaskyne
Čo desia i tvory nie celkom nevinné.

Okolo hôr, ta divoké vody sa rútia
V nich čertovské víry svetom krútia
A tvory ktoré oko len raz videlo...
Raz uzrelo, pak trpelo a zahynulo.

Vzduchom cesta veru nevedie
Kým chceš živý ostať tade nie!
Ktorú cestu si, bratku pre život vyberieš?
Len dve možnosti. Prežiješ bo zahynieš.“

Ostal som zdúpnený stáť na skale
Srdce búši, oči ostávajú ospalé
Kým neuzrú tú temnotu čo ponúka svet
Vo ktorom stojím a cesty späť už niet.

Kvílivé zvuky, výkriky bolesti
Ten pocit sa do pera ani nevmestí.
Úsmev tajomný môjho sprievodcu
Mi dávno nerobí dvorného poradcu.

Pomôž, kade sa mám vybrať?
Ktorému pudu sa mám oddať?
Osud svoj do rúk Čiernemu dať?
No tak Pane, prosím Teba, poraď!

(Rozhodla som sa, že sa obrátim na vás. Takže, napísala som túto básničku vlastne v strede príbehu odohrávajúceho sa v istej krajine. Vašou úlohou je teraz pomôcť hlavnému hrdinovi. Dajte mi vedieť, na čo sa ho chcete spýtať, no hlavne, kade chcete aby ďalej viedla jeho cesta? Teda, ak máte záujem, myslím, že by sme spoločne z toho mohli spraviť fajn príbeh

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár