Kvapky dažďa po okne stekajú len tie rýchle zápas vyhrajú zápas o koniec bolestivej cesty z neba cesty, čo začala u Boha, končí u teba. Prečo nebo plače horkými slzami, prečo tento vzlykot spať nedá mi? A vietor, ktorý láme haluze dubov ktorý ukazuje moc silou tak hrubou. Všetok zvuk dáva pospolu melódiu čo cítim, počujem, no nevidím ju. Melódiu ktorá melanchóliu prináša tú, čo dnes je tvoja, moja i naša. Nebo plače, ukrytí sú kdesi ľudia a ta oni opovrhujúco dážď súdia no on si len svoju smutnú prácu plní, je nebeským plačom vo svojom znení. Taká je krutá cesta kvapiek tých čo padajú na zem z líc anjelských. Prečo len plačú tie nebeské tvory? Dvere k odpovedi ti srdce otvorí... Blog 1 0 0 0 0 Komentuj