zvládol si ich zničiť, samé peripetie.
Nikdy som ti nemala dôverovať,
ľudí pohľadom treba preverovať.
A prvý dojem vraj nikdy neklame,
sama blúdim vo svojom hlavolame.
Verila som ti a dala možnosť obhájiť si pravdu,
a vrátil si úder na míle vzdialenej, takú krivdu.
Bezduchá útecha nového prostredia,
stretávať nových ľudí, stav bezvetria.
Potoky máčajú všetky chodníky a cesty,
akoby padal plač na zem a zmýval resty.
Vo vetre krehký konár sa zmieta od bolesti,
zmáčaný sklamaním ľudským do kosti.
Asi nemal byť zaslepený slnkom z neba,
bol si až príliš istý, že má všetko čo mu treba.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár