takmer dokonale pane...
Dlhé minúty moje dlane,
skúmali jej zvláštny tvar.
Už poznám Tvoj hlas,
nedokonalosti a smiech.
Slabosti a všedné chyby,
výhody, neskrotné pýchy.
Poznám aj Tvoje psie zreničky,
občas smutné, veselé studničky.
A prídem si úplne bezradne,
lebo viem, že sú veľmi zradné.
Som v pasci, neviem ako ďalej.
Nechám si lásku pri sebe samej.
Často mi hovoríš: Prečo? Ver mi.
Ale ja neviem veriť. Nechcem.
Točíme sa v kruhu sladkých rečí,
ani neviem kto si viac protirečí.
Láska, žiarlim! Buď mi verná, často hovoríš.
Vidím mútnu vodu, do ktorej ma ponoríš.
Rýchlo ale pokojne,
vľúdne a s citom.
S láskou a svojvoľne,
trpím deficitom.
Oddaná padám do hlbiny.
On pustil ruku a ticho odchádzal,
odchádzal zahatať štrbiny.
Aby iná nezistila, kto predchádzal.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár