čo sama seba nechtiac trestá,
čo tvári sa, že má všetko na háku,
no život by chcela mať ako z ťaháku.
Môj život j len rutina,
každý deň sa končí a začína,
vôkol seba vidím vždy to isté
a spomienky sa zrazu stávajú hmlisté.
Poznám vždy tých istých ľudí,
niektorých to možno nudí,
bojím sa skúšať nové veci,
ale to asi najprv všetci.
Sláva mi do tváre nemáva,
no úsmev mi vždy šťastie dodáva.
Teším sa len z maličkostí
ako dieťa zo sladkosti.
Neviem, aká som pred tebou,
no smažím sa len o jedno;
Byť SAMA SEBOU
P.S. Toto je môj prvý básnický pokus, čiže nemusíte čakať zázraky
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár