Verím, že mnohí tí, ktorí ešte žiju z rodičovských peňazí si radi pochutia na jedle, ktoré si nemusia robiť. No čo ak mamča odíde na služobku alebo to bude nemocnica ? Pravdupovediac, muži vo varení jedál nie su veľmi dobrí, výnimkou nie je ani môj oco.
Mamča leží v nemocnici, prídem zo školy prebehnem aspoň zo tri, štyri krát chladničku, skriňu s potravinami. Povyjedám všetko, čo sa dá, no stále som hladný - veď v tej školskej jedálni máme tak "fájn" obedy. Rozmýšľam, čo si teda uvarím keď otvorím skriňu napadne mi, že ma ešte môže zachrániť čínsky boh na päť písmen - VIFON, zohnem sa no sáčkové polievky už bohužiaľ nemáme. Idem nazrieť do peňaženky či tam náhodou nenájdem zopár zvyšných eur, alebo aspoň dva stravné lístky. Ani jednu zo spomenutých vecí moja peňaženka neobsahovala, tak som musel siahnúť po najkrajnejšom riešení - polotovarová pizza z Lidlu mňáááám. Vyberiem "super" pizzu z mrazničky, dám ju na crisp tanier a vopchám do mikrovlnky nastavím režim a idem si sadnúť k počítaču. Zrazu počujem nehorázny rachot, vypol sa mi počítač. "Sakra," hovorím si a rýchlo utekám pozrieť do kuchyne čo sa stalo... Čaká ma nemilé prekvapenie odpálil som mikrovlnku... Ešteže máme rúru, ktorá pečie ako sa jej zachce nevadí, predsa neostanem hladný. Vyjdem na chodbu zapojím poistky a idem nato.
Na plech hodím dve už rozmrazené pizze nastriekam tam trošku kečupu nech je to šťavnatejšie a dám to piecť. Keďže často zabúdam, tak som si ešte nastavil kuchynský budík na 10 minút. Odídem k počítaču keď v tom niekto zazvoní. Otvorím dvere a v tom kamarát, že má niečo s počítačom či mu to neprídem urobiť - nevidel som dôvod prečo nie. Odpovedám mu: "hej hej samozrejme, že prídem len sa najem robím si akurát pizzu snáď sa nič nedodrbe, lebo som už odpálil mikrovlnku". Začne mi hovoriť svoju príhodu zo školy a potom ja tu moju z dnešného dňa. SAKRA! Preruším náš rozhovor, ktorý prebieha za dverami vykopnem dvere ako môj bývalý idol požiarník Sam. Vojdem do kuchyne kde ma čaká nemile prekvapenie - kuchynský budík pípa minimálne 5 minút, otvorím rúru a vybehne na mňa nepríjemný, smradľavý dym. V rúre na plechu len dva čierne kruhy, asi to bude tá pizza... Prečo práve ja ? Pootváram všetky okná nech sa urobí prievan, dám si takú rýchlu sprchu lebo z toho smradu mi napáchli aj vlasy a pôjdem k nemu - samozrejme hladný.
Ešte som len na ceste k nemu, zvoní mi mobil - volá mi mamča asi niečo potrebuje. "Nóóó mami ?" zdvihnem podráždene telefón, "Ahoj Ľubko, neprídeš mi doniesť nabíjačku na mobil?" odpovedá. Samozrejme ako vzorný synátor poviem, že áno a vraciam sa domov. Otvorím dvere ten smrad ako keby bol nezastaviteľný rozľahol sa po celom byte. Volám kamarátovi, že dnes mu ten počítač bohužiaľ neprídem urobiť lebo idem k mamči. Vopchám nabíjačku a somariny, ktoré potrebovala do ruksaka a idem.
Keď som dorazil, opýtala sa, že čo tak smrdím, tak som jej samozrejme rozpovedal moju príhodu z toho ostrasného dňa, tak sa nadomnou pousmiala a podarovala mi dva stravné lístky. Po dlhšom pokeci, som sa rozhodol odísť hneď ako som opustil nemocnicu zavolal som do pizzérky a išiel domov. Keď som dorazil domov, povyzliekal som sa niekto zvoní, otvorím - konečne pizza. Zaplatím a púšťam sa do jedenia - konečne po 6tich hodinách.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár