Ľudia sa nemenia, my sa nemeníme...v tej najzákladnejšej podstate
Smejem sa, strašne moc a spomínam.
Na tie chvíle vyčerpania keď som motala piate cez deviate a namiesto učenia sa venovala písaniu blogov. Teraz sa venujem písaniu blogu a neučím sa. Že aká zmena? Žiadna...len je zrazu 5 rokov preč a ja sedím a snažím sa nájsť v sebe tú nadnesenú kreativitu s ktorou som sa vysmievala sebe aj svetu.
Ale aby mal tento blog aj nejakú výpovednú hodnotu a aj ste sa zasmiali, poviem vám zásadnú vec.
A to, že ani po piatich rokoch som sa nezmenila. To ešte nie je tá vec! ale...
Asi nikto sa nemení. V konaniach.
Môžme si vravieť, že keď dospejeme, zachováme sa inak, lepšie, rozumnejšie, no omyl. Budeme stále tie isté naivné hlupane ako sme boli, budeme si vyberať tých nesprávnych aj keď sa sklameme niekoľkokrát a niekoľkokrát si povieme aké sme jebnuté.
S chlapmi je to asi podobné, nemám ale odskúšané.
A poučenie na záver? Jedine sa zmieriť s tým, že sme aké sme, iné nebudeme a aj keď zmeníme pohľad na svet, život, dospejeme, zmeníme sa, prežijeme neprežitelné aj prežitelné, naše konania sa stále budú riadiť tými vecami medzi nebom a zemou, našou a tou istou hlavou a budeme stále tie, tie dievčatá čo si búchali hlavu o vankúše...
,,Budeme stále tie isté naivné hlupane ako sme boli, budeme si vyberať tých nesprávnych aj keď sa sklameme niekoľkokrát a niekoľkokrát si povieme aké sme jebnuté." tak to teda poteší
"S chlapmi je to asi podobné, nemám ale odskúšané."
za seba môžem povedať že to isté, ale na druhú stranu väčšina ľudí okolo mňa sa správa ako keby som bol divný a blbý že sa neviem zmeniť, tak som vrámci nášho pohlavia možno výnimka, alebo sa ostatní vedia lepšie pretvarovať, neviem.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.