Bullet1302: Nine Inch Nails (report z koncertu) - špeciálne pre @lawey

Písal sa desiaty jún dvetisíc štrnásť nášho letopočtu. Vonku bolo príšerné teplo, pot sa lial sťa Niagarské vodopády, no mne to nezabránilo v tom, aby som si hodinu (a nejaké drobné) nevystál rad čakajúci na vpustenie na jeden z naj hajlajtov tohoto roku - koncert skupiny Nine Inch Nails, priekopníkov industrialovej muziky a ich gigantického frontmana Trenta Reznora, hlas ktorého privádza poslucháčky (nevylučujúc i čov) do rozpakov (to už nechám na vás, čo si pod nimi predstavíte).

Ale nebudem ťa, čitateľ, ďalej naťahovať, dovoľ, aby som prešiel k samotnému koncertu.

Všetko sa to začalo veľmi zle a s komplikáciami, ako to už, keď sa na niečo moc moc tešíte, býva. Pri kontrole lístkov sa s hrôzou dozvedám, že sa máme (ja a môj parťák) pobrať hore schodmi. Nechápal som, nakoľko som si nekúpil lístky na sedenie. Rezignovane som teda zdolal posledný schod, zamieril k sedadlám a utešoval sa, že to mohlo byť aj horšie. No nemohlo! Chytil ma rage, žilka na čele dobre, že nepraskla a vtom mi dačo napadlo. Nedalo mi to, lístky na státie i na sedenie stáli rovnako, tak prečo by ma nemohli pustiť pod pódium?

Nahodil som úprosné, psíčkovité okále, zahral sa na idiota a pekne poprosil tetu (inak mimoriadne pohľadnú), či by sa nezľutovala. Neviem, či na ňu zapôsobil môj prosebný prejav, v ktorom som stihol povedať "please, ma'am" aspoň 6 x" alebo to mala jednoducho celé v píči, ale podarilo sa! Nezabudol som sa jej neskôr patrične revanšovať.

Ani to netrvalo dlho, svetlá pohasli a na pódiu sa zjavila dvojica muža a ženy s názvom Cold Cave. Priznám sa, že som si od nich stihol vypočuť len pár songov, no neoslovili ma. Prišlo m ito ako zlý rip-off z 80-tych rokov ála Joy Division, Depeche Mode a ták.

Možno len nie som zvyknutý na podobné kapely, no bolo to zlé... VEĽMI zlé a čakal som len na to, kedy už skončia. Zrejme som nebol jediný, keď sa už neudržal an isamotný spevák a počastoval nás nasratým "Fuck You".

Viem, aký je to pocit hrať pre nehybné, s WTF výrazmi stojace publikum. No bolo mi to jedno, chcel som, aby konečne zmizli.Proste toto a predkapela NIN?! Museli si robiť piču.

Deväť-palcové klince prekvapili hneď na začiatku otvárajúc netradičnou "Me, I'm Not (Year Zero, 2007)". Možno netradičnou len pre mňa, keďže som to od nich naživo dosiaľ nepočul. Po zvodnom, éterickom intre odznela moja obľúbená "Copy of A" z najnovšieho albu (na okraj poznamenavám, zvedavý čitateľ, že z HM odzneli iba tri songy, čo mi prišlo sakra málo na to, že prezentovali práve najnovší počin)

Nasledovali pecky ako "March Of The Pigs", "Wish", "Reptile", neskutočná "Closer" a "The Great Destroyer" s fascinujúcimi vizuálnymi efektmi, ktoré vzbudzovali dojem príbehovosti a premakaného umenia (aspoň pre mňa). Osobne sa chcem pristaviť pri "sanctified", ktorú som si v kútiku duše prial, aby zahrali, a splnilo sa! K tej piesni mám hlboký osobný vzťah a počuť ju naživo bol pre mňa "riťopleskový" zážitok.

Koncert zakončili klasicky-melancholicky "Hurt", pri ktorom bola uronená nejedna slza a už ich nebolo.

Na záver len dodám, že ak budete mať príležitosť nabudúce určite neváhajte a kúpte si ten god-damn lístok. Zajtrajšok už nemusí prísť a vy neviete, o čo prichádzate.

Recenzia

1 0 0 0 0

Komentuj

Nine Inch Nails (report z koncertu) - špeciálne pre @lawey

6 komentov k blogu

Horúce!