Dnes by ste ho neboli spoznali. V očiach má prázdno, zabudol, aký je to pocit... byť šťastný, byť milovaný. Akoby ho vymenili. Je chladný, odmeraný a osamelý. Do toho všetkého prišiel náhly šok, keď mu rodičia oznámili, že sa sťahujú a nielen tak hocikam, ale rovno do inej krajiny.
Dali mu mesiac. Mesiac na posledné podania rúk, mesiac na posledné večerné posedenia pri vodnej, mesiac dať všetkému a každému zbohom.
No nebuďme patetické, prirodzene, dali mu na výber. Mohol ostať bývať so starými rodičmi, neprísť o nikoho, striedavo chodiť tam a naspäť, tam a naspäť.
Bol však príliš zmätený. Bolo toho naňho priveľa – skúšky predo dvermi, nikdy nekončiace hádky, kypiaca nenávisť a zároveň pocit zvedavosti, spoznať niečo nové.
Takto, v myšlienkach stratený, upadol do apatie, a nechal všetkému voľný priebeh. Všetko mu bolo už jedno. Presťahoval sa neuvedomujúc si, čo všetko za sebou zanechal.
Ako čas plynul, začal si na sebe všímať zmeny. Najskôr len nepatrné. Schudol, z tvári sa vytratila farba, elán vystriedala depresia, ktorá prešla do maximálnej otupenosti a ničnechcenosti.
Odmietal si nájsť nových kamarátov, to slovo mu už beztak nič nehovorilo. Chcel byť sám a pritom vedel, že mu chýba niečia ruka, ktorú keby chytil, vytiahla by ho z prenikajúcej tmy na výslnie.
Dni sa striedali s nocami, život sa striedal so smrťou.
A tak to všetko začalo.
Z chlapca, ktorý dokázal rozveseliť všetkých naokolo, ktorý mal v živote všetko, našiel v ňom zmysel, sa stala troska. Chodiaca polomŕtvola. Neschopný obyčajnej komunikácii, priťahujúci problémy sťa magnet a spiaci s najlepšou
priateľkou, Samotou.
Nie že by stratil svojich vlastných, to nie. Tých stále má, našiel si aj nových.
Je to však iné... ON je iný. Nič už nebude tak ako predtým.
Taký bol rok ufňukanca. Bolestný a poučný zároveň. Bolo na čase pohnúť sa vpred a prestať fňukať. Bol to rok, keď pocítil na vlastnej koži čistú nenávisť, rok plný strát a nálezov, boja s vnútornými démonmi a sebaspoznávania. Rok prelomový, rok zmien.
A teraz sa dal na beh na dlhé trate. Na trate ešte náročnejšie a bolestnejšie ako doposiaľ.
Ale veď nie o tom je život? Najťažšie na ňom je ho prežiť
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár