mladý a sily plný,
však neskúsený.
Jeho mať ,
ako posledného opúšťala.
Jemu len,
čo zbylo ponechala.
Sokolík jarý,
hrdo sa dívaš,
ponad tie skaly.
Tie skaly ,
ktoré ti bránia k vzletu dočasnému,
Tie skaly ,
ktoré ťa vychovali.
Nikto už nepochopí,
tvoj let,
s ktorým musíš neustále zápasiť...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár