Satira

Môžem sa len kruto smiať ,
Môžem to tu nenávidieť,
....milovať
Môžem ničiť...
...... kántriť
Môžem všetko...
ale aj tak, si na konci uvedomím,
uvedomím...
čo som mal spraviť
a nikdy som to neurobil...
pretože som bol zatrpknutý..
život je sám o sebe dosť krutý.

Zbytočné sú mi oči..
keď ich otvorím,
vidím len temnotu..
tú temnotu ,
ktorá ma neustále sužuje
Znova ,znova a znova...
Akoby moje telo bolo ...
bolo z vnútra zhnité......

Medové motúzy...
Nádherné kvetiny..
Nikto z nás ..
nie je bez viny ..
Uvedli kvetiny..
z nich sú len bodliače ...
zranilo sa dievča..
silno si poplače...

Hlava mi klesá..kričte!
Raz sa vzbudím s tým ,
že koniec je stále bližšie..
budem chcieť preskočiť ten múr ...
(ale nebudem mať ani dostatok síl povedať)
prosím Bože daj to nižšie...........

 Blog

6 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu