Hladili by ste ma placho studenými dlaňami a ja by som vám potajme provokovala
šiju vlhkým dychom.
Týrala by som vás vlastnou existenciou.
Spomínate si ako ste ma nazvali obeťou nevinnosti?
Hľadela som na vás uprene a slzy mi stekali po priesvitnej tvári.
Nazvali ste ma aj vílou, keď som dokázala zobúdzať mramor vo vašej duši.
Nepatrím medzi blanokrídly hmyz?
Som zrkadlom vašich nedokonalosti.
Vidíme sa navzájom na dne prikrytí len vlastnými skutkami.
Sivé tiene.
Ukážte mi vaše brucho, vašu vieru a váš život.
Oh nie, vy ste ma tu nechali samotnú?
A možno ste ani nemali rád vanilku..
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
ratsanares
6. 2.febuára 2008 09:25
Moje srdce plesa nad davkou absurdity ... aj ked priznam sa presne som nedokazal vystihnut pocity ktore sprevadzali toto pisanie a mali sprevadzat citanie... ale caro odkvapovej rury, tomu sa proste neda odolat...
Napíš svoj komentár