Ta tak to je teraz (ahoj, asi tak zhruba nekonečno rokov dozadu som bola Burbľou)

Ta chýba mi birdz z dávnej doby, z prednovéhobirdzu doby, keď sa tu diali zaujímavé diskusie ešte a keď sa tu dalo pekne vypísať z problémov.

Odvtedy som sa otočila asi o tisícpäťsto stupňov so všetkým a nechcem a nemožem si dovoliť úprimnosť na internetoch. 

Oj, ale rada by som. Svet, v ktorom žijem teraz, je ale tak vzdialený od sveta bežných ľudí....  musím si pripomínať, že nesmiem mať rádoby vtipné poznámky v spoločnosti, ktorá to nepochopí.

Bola som ďaleko ďaleko, a našla som nádherné veci, a videla som, ako sa nádherné veci môžu premeniť v odporné veci. Zaľúbila som sa, naraz aj do človeka aj do niečoho, čo sme obaja milovali, a potom som prišla o všetko naraz a padla na úplne dno, aspoň som si to myslela, kým som nedopadla ešte nižšie.

Naučila som sa veľa, naučila som sa tancovať, naučila som sa v tanci sa vysporiadať so zlom, zažila som ego tripy, keď som prvýkrát bola zbožňovaná a uctievaná, a videla, ako krátko toto trvá. Nabrala som odvahu splniť si sen, a potom namiesto toho zažila najhoršiu nočnú moru. 

Našla som prvýkrát ľudí, ktorí boli dosť divní aby sme si rozumeli, naučila som sa aj vtedy, keď som na to sama sa vybrať na dobrodružstvo, a aj to, že občas je lepšie byť na veci sám. 

Prvýkrát v živote som niekam patrila....ale nakoniec asi nebolo dobré niekam patriť až príliš. Tvrdo som dopadla a tvárila sa, že nie. Namiesto zobrať si poučenie som šla ďalej a chcela byť hrdinom. A nakoniec to bolelo tak, ako ešte nič, a veci, ktoré som nepoberala že prvýkrát v živote konečne mám, sa tým dojebali úplne. 

A možno sa z toho konečne dostávam, a možno je to ticho pred búrkou. 

Sa snažím si vybaviť, kým som bola, keď som naposledy interagovala s birdzom, niekedy krátko po tom, ako sa birdz dojebal. A dnes si už neviem predstaviť, aké to bolo. Riešim možno tie isté veci z časti, ale v kompletne inej intenzite.

A neviem, kto na mňa dneska čumí zo zrkadla. 

Možno je to stále tá istá fucked up holka, len prehnaná do  extrémov, a možno už len v náznakoch pripomína tú pôvodnú. Možno sa stratila a možno sa našla, a možno príliš veľa krát na to, aby si stále pamätala to predtým. Možno sa vydala do veľkého neznáma, lebo známe jej nestačilo, a možno nakoniec z toho spraví niečo krásne. A možno sa stratí úplne, tvrdé nárazy na dno bolia a menia.

Ahoj, som Burbľa a možno ste o mne kedysi počuli. Vlastne, bola som Burblinka, veľmi dávno. Kto som teraz už fakt neviem.  

 Blog

16 1 2 0 1

Komentuj

13 komentov k blogu