Konečne bol pekný deň a ona mohla odhodiť zimnú bundu. Neznášala to, zimné veci sú hrubé a človek vyzerá ako medveď a tak s radosťou vytiahla svoju obľúbenú tenkú bundu a jarné poltopánky. Bolo pekne a tak sa išla prejsť do mesta. Dala sluchátka do uší a pustila si pesničky. Mala super náladu a vietor jej jemne fúkal do vlasov, ani si to nevšimla ale automaticky sa usmievala a ako keby ten jemný vietor odvial z jej hlavy všetky tie zlé myšlienky ktorých mala v hlave v poslednej dobe dosť. Ale prišla jar, pekné počasie a nič iné nechcela, len mať pokoj.
Zrazu prišla na miesto a spomenula si. Bolo to tak dávno a predsa... Bol to divný pocit, ktorý nemala už dlho, ale ako keby ho zas videla pred sebou. Vždy prichádzal za ňou keď sa mali stretnúť tou cestou na ktorej stála. Spomenula si na neho a aj po toľkých rokoch si vedela presne predstaviť skoro všetko. Ako keby neprešli 4 roky a ona sa zas vrátila na moment do toho obdobia. Vtedy sa zamyslela čo to vlastne bolo. Ako zistíme kedy to je láska a kedy len také pobláznenie, chvíľková záležitosť, alebo dačo z nudy...? Nikdy nevedela koho mala naozaj rada, ale vedela, že to s ním bolo iné. Po ňom prišli samozrejme chalani, ale ani s jedným to nebolo také, tak bláznivé a krásne zároveň a ona mala čoraz viac pochybností či mala naozaj niekoho rada ešte okrem neho. Aj keď mala chalana, ktorého mala rada, jednoducho mala problém vysloviť tú vetu
„Ľúbim ťa...“

Často myslela na to všetko a práve on jej vymyslel prezývku anjelik. Mali na to jednu spoločnú spomienku a keď ju takto oslovil potom už niekto iný, vždy to vyznelo povrchne, neúprimne a neverila tomu, len si spomenula na neho a prečo ju tak nazval. Nemala rada, keď sa niekto snažil byť romantický a oslovil ju tak. Patrilo to im dvom a nikto jej to nezoberie. Iba on... Aj keď si dali zbohom, stretli sa veľakrát a vždy náhodou a ona videla v jeho očiach, že mu to nie je jedno tak ako aj jej. Ale vedela a vie, že sa už nikdy nestretnú. Bude len v jej spomienkach ako človek, ktorý mal snahu ju naozaj spoznať a len sa netváril, že má záujem a podarilo sa mu to. Ale koniec prišiel skôr ako to obaja čakali a tak ich cesty sa rozdelili a každý ide úplne iným smerom. Nevie, možno ho za niekoľko rokov úplnou náhodou stretne, verili na osud, lebo ich spojil a ona verí, že aspoň raz si ešte pozrú do očí.

Mala ho rada, keby pre ňu toľko neznamenal, nemyslela by na neho, nespomenula by si na to všetko a ako keby ho zas videla pred sebou. Preto píšem tento článok, lebo sama neviem čo to naozaj znamená ľúbiť. Jar mi vždy prinesie s prvými teplými dňami aj spomienky na teba a na to všetko...

A ako keby mi zas narástli krídla

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár