Keď chcel si zostať len kamarát?
Povedal si, ako ti budem chýbať
a teraz sa musíme denne vídať.
Netušíš ako veľmi sklamal si ma,
Do môjho srdca prišla zima.
Keď si ma tam nechal samú stáť
A ty sám si sa snažil neplakať.
S tým vlakom môj smiech odišiel
A späť už nikdy neprišiel.
Na tie bozky spomínať musím,
Sama sebe sa však hnusím.
Aj keď si to neuvedomujeme,
stále viac sa vzďaľujeme.
V hlave stále otázku len mám,
prečo musíme byť každý sám?
Aj keď ublížil si mi tak veľa,
moc mi chýba tá tvoja neha.
Stratíme sa snáď vo víre sveta
a mňa raz napadne len veta:
„Nikdy na teba nezabudnem.
Pokiaľ vládať len budem.“
Predsa, bola si moja láska,
Aj keď je to už obohratá páska...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
punkgirlll
29. 3.marca 2007 21:00
to je kraaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaasne ......
Napíš svoj komentár