Prečo ľudia podvádzajú milované osoby?

„Prečo keď niekoho ľúbi, tak na to zabudne v tom momente, keď si vypije a ide len s chalanmi na diskotéku?“
„Ja neviem, nikdy som to nerobil a preto ti neviem povedať, prečo toto môj brat robí babám, že aj keď ti o tejto povie, že ju ľúbi, tak aj tak nemá problém bozkávať sa s inou.
A tá jeho sa to nikdy nedozvie, takže ako keby sa to ani nestalo.“
Pozrel na ňu a vedel na čo myslí.
„Lindi, neboj, ja taký nie som, v tomto bratia nie sme, nikdy by som ti to nedokázal urobiť.“
„Ani ja tebe, by som nemohla zaspať cez tie výčitky svedomia, veď ja neviem ani opisovať bez toho, aby som sa bála a nemala výčitky, že ma chytia.“
Obaja sa zasmiali a ona zaspala v jeho objatí.

Linda sedela v rýchliku do školy a spomenula si na to, o čom sa s Michalom bavili predtým ako išla prvýkrát na vysokú.
Bál sa, priznal sa jej, že sa naozaj bojí. Že sa bojí o ich vzťah, keď bude ona obklopená inými ľuďmi a on bude s ňou zrazu menej a tak ďaleko.
„Tohto sa ja nebojím, lebo sa poznám. Neurobila by som ti to. A aj mne, lebo si vážim toho čo mám.“
„Viem, teraz to vravíš, ale nikdy nevieš čo sa stane zajtra, nie ešte o mesiac... A tým teraz nemyslím na to, že by som si o tebe myslel, že ma začneš podvádzať. Verím ti, len sa bojím.“
Pobozkala ho a objala, aby cítil, že jej sa tak ľahko nezbaví.

Lebo odkedy spoznala Michala, jej svet sa začal meniť. V ten večer keď stretla jeho plakala naposledy. Od toho dňa nemala kvôli čomu plakať, mať zlú náladu, pocit samoty, alebo zbytočnosti.
Pomohol jej, dostal ju z toho najťažšieho, keď mala pred prijímačkami na vysokú, maturitu a rodičia sa po rokoch neustáleho kriku rozvádzali.

Neverila,že niekedy utečie z toho kruhu, ale on ju z neho vytiahol.
Bola mu za to vďačná a keď bola pri ňom, vždy si uvedomovala, ako veľmi ho ľúbi.
Síce mala Linda len po strednej a pred sebou roky na vysokej, plánovali spolu budúcnosť a keď ho počula rozprávať o tom, ako raz budú spolu žiť, verila mu a túžila po tom.

Preto si nevedela bez neho predstaviť svoje dni.


O niekoľko mesiacov

„Super, voda mi zas prestala ísť keď som mala šampón vo vlasoch.“ Povedala spolubývajúcej keď s mokrými vlasmi a vo farebnom pyžame vošla do izby.
„Preto chodím ja až ráno, keď ešte všetci dospávajú opicu a nikto okrem mňa sa nesprchuje a voda ide super.“

Sadla si na svoju posteľ a otvorila knihu, ktorú musí dočítať, keď chce dopísať tú seminárku na filozofiu.
Ale zrazu započula svoju obľúbenú pesničku. Zvonil jej mobil.
„Ahoj Linda, tak kde si?“
„Kde asi, blbá otázka, som na intráku, ležím v posteli a čítam filozofiu, čo asi ty nie, keď aj tak to zas stiahneš celé z netu.“ Povedala svojmu spolužiakovi, ktorý jej volal.
„S týmto na mňa nechoď, ja z toho výčitky svedomia nebudem mať a vyjdi radšej von.“
„Čože? Kam von, mám mokré vlasy.“ Ale nikto ju už na druhom konci nepočúval, lebo stihol zložiť ešte skôr.

Vyšla teda z izby von a na chodbe videla pobehovať svojich spolužiakov. Prišli k nej a ona nechápala o čo ide.
„Tak, Linduška moja, pôjdeš teraz s nami, dole na teba už čaká plná kuchyňa chlapov, to sa nedá odmietnuť.“ Chytil ju jeden z nich okolo pliec a viedol ju o poschodie nižšie na chodbu, kde mali oni izby. Vošli do kuchynky z ktorej šiel hluk a vo vnútri boli fakt len chalani, ktorých ona vôbec nepoznala.
„Tak páni, toto je Linda, moja drahá spolužiačka.“ Predstavil ju a Linda si musela s každým z nich na privítanie pripiť a spolužiak ju len s úsmevom pozoroval, ako to robí.
„Tak vidíš, hore nad knihami je väčšia nuda, nie?“
Sedela tam s nimi, pomaly zisťovala, že väčšina z nich býva na tom istom intráku ako ona, aj chodia do tej istej školy, ale videla ich prvýkrát.

„Po deviatej nám ide mhd do mesta, to si stihneš vysušiť vlasy a ísť s nami.“ Povedali jej.Chcela ísť a aj nechcela.
Za celý čas čo je na vysokej nikde nebola. Ani jeden jediný raz a poznala minimum ľudí.
Už jej vraveli, že takýmto životom síce urobí školu na Áčka, ale nebude mať žiadne spomienky, kamarátov a vlastne nič z vysokej a života na internáte.
Vedela, že je to pravda a tak kývla, že sa ide obliecť a príde dolu.
Ponáhľala sa, vysušila vlasy, obliekla sa, vzala si so sebou veci a pozrela na mobil, či nemá zmeškaný hovor od Michala.
Nemala, nevolal jej a tak hodila mobil do kabelky, že mu zavolá až keď budú vonku a ona bude mať pokoj, teraz bol okolo nej len krik opitých chalanov a ona už tiež začala cítiť, že niečo pila...

Na diskotéke si sadli za veľký stôl, lebo ich bolo veľa a zrazu sa každý niekam vyparil. Chalani uvideli kamošov z futbalu a ona sedela pri stole zrazu sama.
S Michalom už predtým volala, hneď ako prišli, tak išla von a zavolala mu. Počula v jeho hlase neistotu, ale ubezpečoval ju, nech sa zabaví s kamarátmi a aby mu prezvonila, keď príde na internát, aby sa o ňu nebál. Vždy to tak robili, keď bol niektorý z nich preč, prezvonil, keď sa vrátil.

Linda sedela, vzala do rúk mobil a napísala Michalovi správu, naozaj jej chýbal a ona sa tešila, ako na druhý deň pôjde k nemu na celý víkend.
Zrazu išiel okolo jeden z chalanov z ktorými tam prišla. Videla ho v ten večer prvýkrát, bol starší ako ona a volal sa Kamil.
Všimol si ju, ako tam sedí a píše niečo do mobilu, hneď zamieril k stolu a sadol si k nej aj s nápojom pre oboch.
„Čo tu robíš tak sama?“
„Chalani sa opili a balia tam nejaké baby a ja tu okrem nich nikoho nepoznám.“

Začali sa rozprávať, strávila s ním celý večer, ani si neuvedomovala koľko je hodín a výnimočne ju aj napriek tomu, že bolo už dávno po polnoci, nepremáhal spánok ako inokedy.
Smiala sa s ním, on jej rozprával o škole, už mával aj prax a študoval to isté ako ona, tak bola zvedavá čo aj ju o pár rokov čaká.
Boli pri sebe blízko, Kamil jej stále pozeral do očí a pomaly ju chytil za koleno.
Linda to zacítila, ale rozprávala sa s ním ďalej.

Keď jej prešiel po nohe pod stolom vyššie, pokrútila hlavou a pozerala mu pritom do očí a pohľadom ani na sekundu neuhla.
„Prečo krútiš hlavou.“ Usmial sa na ňu.
„Nevieš čo znamená, keď človek pokrúti hlavou? Znamená to nie.“ To nie povedala hlasnejšie.
„Máš tak veľké a krásne oči. A isto vieš, že sú oknom do vnútra a duše. A tie tvoje aj napriek tomu, že ty vravíš nie, vravia áno.“
Linda bola ticho a zrazu nevedela čo povedať.
Celý čas si pozerali do očí a vždy keď niekto prišiel k stolu pre veci, ktoré tam mal odložené, rýchlo odišiel a neprisadol si k nim.
Sedela tam s ním celý večer, nepozrela ani na mobil, ani na hodinky, ani na okolie, len na neho a on ju zrazu pobozkal.
Prekvapilo ju to, nečakala to, ale nezastavila ho.
Cítila ako ju nežne bozkáva a pod stolom hladí po nohe a jediné čo v tom momente cítila boli jeho bozky.
Na internát išli všetci spolu až o nejakej štvrtej ráno.
Ona mala na spánok len dve hodiny, ale vravela si, že to nejako prežije. Celú cestu išla Linda s Kamilom popredu, ich slová, rozhovor sa miešal s vášnivými bozkami a odprevadil ju až pred izbu. Vypýtal si jej telefónne číslo, ktoré mu hneď dala a dohodli sa, že ráno pôjdu spolu do školy autom.

Keď odišiel o poschodie nižšie na izbu, sadla si uprostred chodby na zem a pozerala pred seba.

Linda prvýkrát podviedla svojho chalana, ktorého miluje.
Ale čo ju zarazilo najviac bolo to, že nemala žiadne výčitky.
Ani len náznak a ona prezvonila Michala.
Zavolal jej, rozprávali sa spolu, ale potom ju poslal spať, aby ráno vstala.

Ráno spolu s Kamilom ešte sedeli v škole, on pil kávu aby sa prebral a mohol normálne šoférovať a ona jedla jogurt, aby aspoň niečo do seba dostala. Spala dve hodiny namiesto desiatich a sedela pri stole s iným chalanom, zatiaľ čo ten jej ju čakal ,kým príde z internátu k nemu...

Keď už sedela Linda v rýchliku a mala pred sebou niekoľko hodín cesty, dala si do uší sluchátka a pozerala von z okna.
Nemala výčitky svedomia, aj po vytriezvení po tom všetkom to neľutovala, Kamilove bozky boli tak iné a vášnivé.
Nevedela presne prečo to urobila.
Chcela zas zažiť ten pocit, keď niekoho nepoznáte, len sa spolu rozprávate, cítite to iskrenie a vzrušenie pri prvom bozku, niečo iné, nové a neznáme, vzrušujúce...
Ale svojho chalana ľúbila, preto nemala výčitky svedomia, lebo to neurobila preto, aby mu ublížila, nahradila ho, neprestala ho ľúbiť o nič menej, nijako to nezmenilo jej vzťah k nemu.

„Linda, vieš, ja som možno mal blbý pocit z toho, že si bola večer vonku, ale to bolo preto, lebo som sa bál. Ja sa stále bojím, že o teba prídem, že tam niekoho stretneš a mňa za neho vymeníš. Neviem ako by som to zvládol.
Ale to boli len moje blbé myšlienky, lebo ti verím, poznám ťa a viem, že ty taká nie si. Prepáč.“ Ležala s jej Miškom, ako ho oslovovala,večer u neho, on ju objal a jej zrazu vypadla z oka slza.
„Ty mi prepáč.“ Povedala pošepky, aby ju nepočul.

 Vymyslený príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

10 komentov k blogu