Sedela v izbe, ktorú osvetľovalo len svetlo z počítača a pozerala do blba

Vždy bola iná ako jej kamarátky, neopíjala sa na diskotékach a nevracala potom na záchodoch, nedusila sa z dymu, ktorý vychádzal zo zakázanej cigarety niekde ďaleko od domu, nestriedala chalanov už na základnej škole len preto, aby niekoho jednoducho mala. Možno nezapadala do ich „sveta“, ale to bolo to posledné, čo ju trápilo.

Prvýkrát ho uvidela na zápase, kde rozhodoval, bol zaľúbený do jej kamarátky, netušila ako sa volá, ale vravela mu „ten v tej peknej košeli“ a smiala sa, keď mu kamaráti vraveli, že je iný. Stretávali sa náhodne, nikdy nie pod zámienkou a nikdy nie osamote a začali jeden druhého registrovať až po nejakom čase. Ona sa dostala na strednú, kde bol on tretiak a tak jej, ako „malej prváčke“ ukázal čo potrebovala vedieť a postupne si nevedela denné dochádzanie predstaviť bez neho. Stali sa z nich kamaráti a ona si veľmi cenila to, aký je. Nie aký je chalan, ale to, aká je to osoba a ako sa k nej choval. Čas sa ani u nich dvoch nezastavil a z neho sa stal štvrták a z nej uplakané dievča, ktoré spomínalo na leto, ktoré prežili spolu a na prebdené noci s jedinou otázkou: „Prečo nedokáže byť s ním len kamarátka?“ Pustila si ho k sebe bližšie ako chcela a už to nebol jej kamarát, s ktorým chodila von, pri vodu a na prechádzky. Bol to chalan, ktorého keď uvidela, tak sa jej srdce rozbúchalo a ona chcela len jediné.
Aby to tak bolo stále.
Ale nebolo to tak, nikdy mu to nepovedala, on jej nikdy nedal náznak toho, že by bola niečo viac ako kamarátka. Odišiel zo strednej a ona so slzami v očiach vedela, že to bude iné.
A bolo. Bol na vysokej a ona si na konci tretiaku našla inú lásku. Začala chodiť s chalanom a zabúdala na neho, vídali sa minimálne, ale aj tak na seba vždy natrafili.
Jeden letný večer bola na diskotéke so svojim chalanom a ďalšími spolužiakmi. Na chvíľku odbehla preč a stretla ho tam. Zavolal ju porozprávať sa na lavičku. Išla, bolo jej zima a on cez ňu prehodil jeho bundu a chcel sa ísť prejsť pri vodu a chcel ju pobozkať. Ale ju medzitým hľadal jej chalan, lebo už asi hodinu bola preč. Jediné, na čo potom myslela, bolo: „Prečo teraz?“
Nikdy sa ani len nepobozkali a aj tak jej nikdy nebolo jedno čo sa dialo.
Keď ležala neskôr so zlomeným srdcom v posteli a vonku fúkal vietor a prichádzala zima, jej zapípala v noci sms. Bolo to presne po polnoci, presne v deň, keď ju odkopol chalan a presne v deň jej menín. Napísal jej on, volal ju von a keď súhlasila ,doniesol jej plyšového maca. Prekvapil ju a aspoň na chvíľku myslela na niečo iné, ako na to prázdno čo v sebe cítila. Začali sa stretávať pravidelnejšie, keď on prišiel z intráku domov. Ona maturovala, nič si už nesľubovala a to jej pomohlo aby sa zas usmiala.
Naposledy ho stretla tesne pred začiatkom prázdnin, povedal jej, že sa jej ozve, keď nebude mať tréning a ona presedela ďalší deň pri telefóne. Nič... Tak isto ďalší a ďalší deň, až prešiel mesiac a ona na festivale stretla jeho najlepšieho kamaráta, ktorý jej povedal, že veď on je v zahraničí. Zostala stáť a pozerať na jeho kamaráta, ktorý pochopil, že ona o tom ani netušila a bol z toho prekvapený a povedal jej jediné: „Ja som bol presvedčený o tom, že to vieš, že ti písal.“
Mýlil sa, ona o ničom nevedela, on zas odišiel, nedal jej nič vedieť, ale ona neplakala, nemala zlomené srdce, možno to bolo tým, že to čakala, neverila im už tak ako predtým a nepúšťala si ho bližšie ako kamaráta.

Ale netušila čo sa stane v ten večer. Povedala si, že na chalanov kašle a na dobrú noc dostala bozk od neznámeho chalana, ktorého stretla, prešli sa spolu a ona nechcela nič viac od neho. Vymenili si čísla a ona povedala kamarátke: „Konečne to bude chalan, ktorý mi neublíži, lebo ho už neuvidím.“
Zas sa mýlila a tento neznámy chalan sa jej dostal postupne hlbšie a hlbšie do srdca, až na konci leta uznala, že to nie je len tak. Bol to úplne iný chalan, akých stretávala dovtedy. Nikdy sa k nej nikto nechoval s toľkou láskou, nehou, pozornosťou a nikdy nestretla niekoho, kto by mal toľko názorov rovnakých s tými jej. Zaľúbila sa, nie bláznivo, ako dovtedy, nie tak rýchlo, ale postupne a celým jej ja. Nevedela si predstaviť, že by bola bez tohto chalana, aj keď s ním bývala len cez víkendy, lebo býval ďalej od nej. Skončilo sa horúce leto, prišla jeseň, ona nastúpila na vysokú a denne myslela na svojho chalana.

Jeden večer bola u neho, mala na sebe len pyžamo, on sa išiel dolu navečerať a ona si zatiaľ v tmavej izbe sadla za počítač a náhodou sa rozhodla skontrolovať maily. Pohľad jej zastavil na jednom, ktorý prišiel pár minút predtým, ako si sadla za počítač. Spoznala odosielateľa a keď mail otvárala, nevnímala nič iné.
Mail bol plný ospravedlňovania, toho, ako dlho ju nevidel a ako ho to mrzí, ako mu chýba a zas ju volal von, že si budú mať čo povedať.... Bolo to presne rok potom, ako jej napísal tú sms k meninám a začali sa znovu stretávať.

Lenže veľa vecí sa zmenilo. Ona sedela v izbe, ktorú osvetľovalo len svetlo z počítača a pozerala do blba. Sedela v izbe a čakala na chalana, ktorého ľúbila, ale aj tak zrazu premýšľala o tom všetko. Zrazu ju prerušil známy hlas: „Už som tu zlatko.“ A pobozkal ju nežne na krk. Rýchlo zatvorila mail a s miliónom myšlienok si k nemu ľahla.
Čo má urobiť, aby to bolo správne? Pýtala sa jej hlava.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu