Predtým ako nastúpila do autobusu stála vonku s kamarátmi. Vyzeralo to tak, že je jedna z mnohých, čo deň čo deň dochádzajú do školy a na stanici strávia veľa času čakaním, ale aj rozprávaním sa s kamarátmi čo sú na tom tak isto. Niečo sa smiali a keď sa s nimi lúčila, zakývali jej a ona si kúpila lístok domov. Dvere sa zatvorili a autobus bol plný a tak musela stáť. Nejako to neriešila, za tie roky si zvykla a dala si sluchátka do uší.
Ľudia si zvyčajne držia odstup. Nejako sa snažia postaviť si okolo seba pevnú stenu, aby nikto neprekukol dovnútra a nič neodhalil. Buď pozerajú von z okna, alebo sa hrajú s mobilom, alebo spia. Preto si všimlo úplne minimum ľudí, ak vôbec niekto, že keď privrela oči, na zem kvapla jej slza.
Stála tam, pozerala do zeme, alebo tiež na stromy a domy, ktoré už poznala naspamäť, ako sa menia za oknami. Mala neprítomný pohľad a bolo hneď jasné, že myšlienkami je úplne niekde inde. Slzu si neutrela, nerozrušila ju, nemyslela si, že by ju niekto videl. A pritom, keď nastupovala, smiala sa a vonku boli kamaráti, čo jej zakývali a usmiali sa na ňu, keď ju videli stáť pri okne. Aj tak sa niečo dialo a toto nízke dievča sa rozplakalo a keď vystúpilo z autobusu bez záujmu išlo každodennou cestou domov. Všetko robilo tak automaticky a predsa...
Možno by stačilo aby sa niekto opýtal: „Ako sa máš?“ A neuspokojil by sa s naučeným úsmevom a s odpoveďou „Fajn.“
Možno niekedy by stačilo iba málo, aby človek na ktorom nám naozaj záleží neplakal a necítil sa trochu sám. A niekedy naozaj bolí, keď zistíme, že kamarát sa trápi a nikto o tom nevie a dokonca ani my...
To dievča na ďalší deň zas čakalo na ten istý autobus, sama tam stála počúvala hudbu a s tichým hlasom si vypýtala zas lístok a sadla si k oknu. Bola sama. Vlastne ako aj predtým, hoci bola obklopená ľuďmi...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
fyzik
17. 4.apríla 2007 22:53
to dievca musi prezivat asi tazke obdobie a ked sa este musi tvarit pred kamaratmi "ze sa nic nedaje a vsetko je v pohode" tak to musi byt pre nu este horsie...zrejme ma nejake emocionalne problemy alebo problemy v rodine ale o tom sa da spekulovat myslim ze pekne slovo od neznameho cloveka by jej pomohlo
2
obcas som aj ja take dievca...a vlastne taketo dievca je v istych zivotnych obdobiach kazdy z nas. Kazdy z nas ma dni, kedy sa citi sam a nedoceneny...ked to dievca si ty a vies ze mas priatelov okolo seba, ktory ta podrzia, mozno staci sa len zdoverit so svojim problemom. Mozno povedat len, potrebujem sa porozpravat...ak to nie si ty, poznas to dievca, mozno by len stacilo male oslovenie alebo usmev...mozno ti ho opatuje:o)...
Napíš svoj komentár