Spomenula si, ako presne pred rokom sedávala v tomto isto autobuse a chodila nim domov. Predtým, ako do neho nastúpila, dostala pusu. Pusu od chalana, ktorý jej sľuboval všeličo a ona konečne po nejakej dobe sa rozhodla, že bude niekomu veriť a nebude hneď čakať to najhoršie. A teraz, rok po tom, začalo znova leto, teplo a ona pozoruje s úsmevom okolie a vlastne nevníma nič iné, len svoje myšlienky. Rozprávka sa samozrejme nekonala, jeho hneď prešli tie reči a ona si zas povedala. „Už nebudem veriť v šťastné konce.“
A preto teraz sedela v tom autobuse a James Blunt jej spieval „Goodbye my lover...“ a aj keď nesmelo, usmievala sa. A zas rozmýšľala, či to má vôbec zmysel. Zas sa snažil dostať niekto k nej bližšie a ona sa snažila ako sa len dalo, aby sa mu to nepodarilo.
Stretla ho náhodou, nevšimla si ho, bola len zas ukecaná a rozprávala veľa. A keď ju večer pred spaním pobozkal (nie len raz) povedala si, že konečne chalan, ktorý jej neublíži. Je to len festival, na druhý deň odíde a ona ho už nikdy neuvidí. Zaspávala s dobrým pocitom, že leto sa začína super. Lenže hneď na druhý deň jej zapípala sms a potom ďalšia a po nej ďalšia. Prišla z festivalu domov aj ona a na icq jej blikala správa. A tak po večeroch potichu ťukala do klávesnice slová a smiala sa. Na otázky jej kamarátky odpovedala stále tak isto.
„Prosím ťa, je ďaleko, nič z toho nebude a ja nechcem. On je síce trochu namotaný, ale ja rozhodne nie.“
„Jasné, ja si budem chystať príhovor na svadbu a poviem mu ako si si z neho robila srandu a ako som na teba nakričala, keď si sa nad ráno usmiata vrátila z „prechádzky“ s ním.“ A tak kamarátke sľúbila príhovor na ich svadbe. Zo srandy a so všetkou iróniou.
A potom, raz večer jej napísal, že by ju chcel zas vidieť. Bola prekvapená, s tým nepočítala. Ale súhlasila a stretli sa. Nakoniec aj keď sa snažila samú seba presvedčiť, že veď o nič nejde išla aj ona za ním. Dve hodiny v horúcom rýchliku, obklopená babkami, čo si dávali rady do domácnosti..
Nevedela, čo to zmenilo, ale keď ju držal za ruku, cítila sa s ním dobre. A aj keď sa snažila rozmýšľať stále hlavou, určité veci sa stali jednoducho aj keď hlava kričala, neblbni !!
Ale nevyčítala si nič, len sa stále musela usmievať. A keď zas dostala pusu na cestu, dostala strach. Zas sa to opakovalo a ona sa bála, že koniec bude taký istý, len už bude viac bolieť.
Zas ten istý strach, že tento chalan, ktorého považovala konečne za toho, čo jej neublíži, sa dostal k nej bližšie ako plánovala (tak to si píšte že sa dostal) a že bude zas jeden z tých čo jej ublíži.
Prežíva krásne leto a nemá sa prečo sťažovať. Bavila sa s kamarátkou a tá povedala. „Zmaturovali sme super, dostali sme sa na vysokú. Čo nám chýba?“ A vtedy vystrašila samú seba, keď potichu povedala.
„Vadí mi, len že je tak ďaleko. On a jeho objatie.“
Zas pocítila ten istý strach ako minulé leto. Vtedy ho zahodila a aj tak na to doplatila, slzami a hodinami pod dekou s depkou. Teraz sa zas zľakla....
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
empty6361
23. 7.júla 2007 23:15
pekne
2
wouu tka toto je pekne a docela ma aj vniecom pravdu v premrhanosti sance
3
je dobre ked si nad vecou a vnimas to aj realne... no davaj pozor aby tvoj strach nebol vacsi ako tvoja laska k nemu, potom by sa mohlo zopakovat to iste co s tym predtym... ale prajem ti, aby sa tak nestalo...
Napíš svoj komentár