Človeku do duše nevidieť. Interpretovať to, čo sa odohráva v našom vnútri, je niekedy veľmi obtiažne a zložité. Túžime, aby nám pomohli porozumieť iní, keď už to nezvládame sami. Trápime sa, že nepoznáme správne riešenia rôznych situácií a neraz si len s nevôľou uvedomujeme, že vlastne vôbec neexistujú. Väčšinou sú individuálne pre každého z nás, ukryté v našom cítení a prežívaní.

Koľkokrát som sa už hneval, že to tak musí byť. Skľučuje a deprimuje ma to. Viem, že nie som jediný, čo ma tento problém, dilemu...Nazvite si to, ako sa vám zľúbi, ale už ma nebaví stále písať o bolesti, sklamaní, trápení, o zlomených srdciach, o nenaplnenej láske, o smrti...Chcel by som písať o radosti zo života, o kráse sveta, o láske, ktorá vniesla do života svetlo a nie o tej, čo chce život vziať. Veď prečo by všetci chceli pre lásku umierať? Prečo nechce nikto pre lásku žiť?

Inšpiráciou mi je surrealna Katka, ktorá počúva a skutočne ma počuje. Keď vidím čierne, ukáže mi existenciu bieleho.
Prajem vám, aby ste aj vy našli takú slečnu, akú mám ja.

Život je len otvorenie a zavretie očí. A záleží len na tom, čo počas tejto krátkej pauzy uvidíme.

Váš Oliver S.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár