nikto sem nechodi, dokonca uz ani ja nie. Naco sa snazit, ked si to nikto necita? aj tak som na tento blog viacmenej zabudla. Vmojom zivote sa stalo vela veci, vela zlych a malo dobrych, alebo naopak? uz si nepamatam...
tento clanok pojmem ako asociativne pisanie, ktore nikomu nic nepovie, pretoze nikto presne nevie, co sa mi zenie hlavou, ale vsetkym je to aj tak fuk, lebo si tento clanok citat nikdy nebudu..
a ak si to aj citat ludia budu, ti jedini, ktorym to mozno nieco napovie..
cize nic nove.. Zas sa hrabem v mojom zivote, pocuvam depresivne skladby..aj ked prave teraz radio, ale zistila som zarazujucu no potesujucu vec.. teda ako pre koho..niekomu by sa zdalo, ze ak ma clovek rad smutok, je divny a mal by sa liecit..ale mne to nevadi. Ja som asi rada smutna. Nie preto aby ma vsetci lutovali, alebo aby som sa lutovala sama. Nevnimal smutok ako nieco pre sebalutost. V smutku sa najlepsie rozmysla o ludoch, o ich cinoch, o tom ako dalej.
Aj ked vacsinou na nic nepridem, citim sa vyrovnanejsia. Staci si precitat smutny clanok, pozriet si smutny serial alebo hocico, co sa nezda nerealne svojim stastim..
Presne vcera som to zazila. VLastne som nemala byt preco smutna, ale nemama som naladu tvarit sa, ze je vsetko ako ma byt. Po prve to nikdy tak nebude, a po druhe to tak ani nie je. Mam nadcim rozmyslat, mam co robit, co vylepsovat, ja vsak radsej rozmyslam nad problemmi inych a pomaham im riesit ich.. To ma naozaj bavi..Pokial sa ten clovek prilis nelutuje..To ma dokaze nastvat... Takze, nechcem sa hrat na nieco, co niesom, ibaze to je tazke nehrat sa na nieco ine, ked presne neviem kto som..Nemyslite?
Viem len, ze najkrajsi pocit je, ked dokazem niekomu napravit naladu, ked niekomu pomozem a on je stastnejsi..Nehram sa na matku Terezu, aj ked to tak mozno ludom pride. Ja len chcem, aby ludia boli stastni..
Ked nedokazem byt stastna ja, tak preco by nemohli byt ini.. dokazem byt stastna..len nie dlho. Vzdy ma nieco dostane. Ale ja som rada. Kebyze som stastna stale, tak si vela veci neuvedomim. NApriklad, ako je niektorym inym zle, ze kazdy sa moze mat este horsie ako sa ma, aj ked si to nemysli.
A viem, ze v skutocnosti by som mala byt hrozne stastna, ze zijem tu teraz a tak ako zijem, a tesit sa z toho, ze som zdrava a aj vsetci okolo..Ale predsa netvrdim, ze zijem na praskoch a placem.. V mojom podvedomi som za to vsetko vdacna, len nemozem zato aka som navonok a co vsetko sa zenie mojou hlavou..
a tak..a niesom taka stale.. od vcera poobedia..Dakujem TV Prima, ze vysiela Grey's Anatomy, dakujem za ten serial, pri ktorom sa clovek zamysli, dakujem Helene Ruzickovej za jej denniky, za to aka bola, Dakujem mame a ocovi, Dakujem vsetkym, ktori ma ucia vnimat aj smutok a nie len stastie..
bez smutku by zivot nemal stavu..Bez neho by som sa nevedela tesit na to pekne, co pride vzdy po nom..
pa
Úvaha
Komentuj
2 komenty k blogu
1
whatsername8
15. 6.júna 2008 12:13
ten smutok poznam, obcas je dobre byt smutny, pripadne aspon melancholicky a zamysliet sa aj nad inymi vecami, nielen tymi pozitivnymi
2
Pekne napísané A súhlasím totálne zo všetkým, je to akoby ušité na mna (vlastne asi na každého )Len by som to nevedel tak dobre vystihnúť
Napíš svoj komentár