Nedávno som však natrafil na ďalší skvost, ktorý vo mne zanecháva obrovskú brázdu. Zámerne píšem "zanecháva" v prítomnom čase, pretože som zatiaľ jednoducho nemal odvahu dopracovať sa ku koncu celého diela.
Tentokrát sa jedná o mangu - čo je prekvapivé, pretože aj keď anime sledujem pomerne často, z mangy som v živote prečítal snáď 5 titulov.
Náhodou sa mi do rúk dostalo "Yokohama Kaidashi Kikō" - kratučké anime (2x cca 30 min) takmer bez deja, s priemernou hudbou a animáciou, mnohými nevysvetlenými prvkami... a dokonalou atmosférou. Inak povedané, 2x 30 min som sa na monitor škeril naplnený úžasným pocitom šťastia, aj keď som často nemal tušenia, prečo sa vlastne dejú veci, čo sa zrovna na obrazovke diali.
Okamžite po dopozeraní som siahol po o niečo novšom voľnom pokračovaní s anglickým podtitulom "Quiet Country Cafe" (taktiež 2x cca 30 min), kde bolo poznať zmeny v hudbe a animácii, no na atmosfére sa nič nezmenilo - dokonalosť sa totiž zdokonaliť nedá.
A keď som sa niekde dočítal, že anime môže vlastne slúžiť len ako taká upútavka na mangu, môj nasledujúci krok bol jasný.
Hlavnou postavou je Alpha - dievča, ktoré ani trochu nevyzerá ako robot, hoci ním je. Žije si svoj tichý a milý život v krásnom postapokalyptickom svete. Jej majiteľ niekam odcestoval a zveril jej osamotený domček, v ktorom vedie vlastnú kaviareň. Keďže zákazníci k nej chodia málokedy (a aj to zväčša len tí istí), dni trávi premýšľaním nad svetom, životom, krásou prírody a vôbec všetkým, čo je pekné.
Občas nasadne na svoj moped a zájde niekam do mesta, na pobrežie či za niektorým z tých pár známych, ktorých má, niekedy si vezme aj svoj nový foťák a fotí alebo len rozmýšľa, čo by odfotila.
Zdá sa to nudné? Nuž, ako som spomínal, skutočne sa tu skoro nič nedeje - žiadne náhle zvraty, naháňačky či nebodaj bitky - slovom, žiadna akcia. Ale dej je v tomto diele naozaj tým posledným, čo by človeka malo zaujímať. Keď si totiž raz za čas večer prečítam jeden zväzok, idem spať s úsmevom od ucha k uchu a krásnym pocitom radosti zo života a mysliac na mangou vyvolané spomienky, ktoré možno ani nie sú skutočné, roním slzy šťastia.
V skratke - túto mangu odporúčam všetkým, ktorí sa neboja prežívať pocity a majú aspoň trochu poetickú dušu. Ak by niekto váhal, môže si pozrieť najprv anime, ktoré síce dopredu prezradí trochu z príbehu, ale nie je to žiadna škoda (aspoň u mňa to vôbec nevadilo).
A tí ostatní, ktorých zaujíma len akcia a dej, nech mi, prosím, odpustia, že som ich obťažil zdĺhavou reklamou na takú nudu.
Tak, a teraz ma ospravedlňte, pred spaním by som si ešte rád vychutnal jeden zväzok či aspoň kapitolu.
Dobrú noc.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár