Ale nie je to len klam?Sú naozaj šťastný,že majú jeden druhého?Sú k sebe úprimný a otvorený?
Ja viem som plná pochybnosti,ale to je preto,že sama neviem na čom momentálne som a môj život nie je prechádzka ružovou záhradou,ale prechádzka smetiskom s bosými nohami.
Je super stretávať sa s niekým s kým vám je fajn aj keď miestami máte chuť na všetko sa vysrať,sadnúť si do auta a vypadnúť smer hocikam,ale hlavne ďaleko preč...
Nebolo to tak dávno keď som pocítila opäť tento stav.Bolo to vtedy keď som sa dozvedela,že sa nemám "spoliehať" na toho človeka s ktorým mi je tak fajn.Poviem vám,že vtedy som mala pocit,že mi niekto tupím nožom uštedril ranu do chrbta...
Odôvodnil to,že ma nechce sklamať a kadejaké iné bla,bla,bla a že už podobné niečo zažil keď sa jedna jeho bývala na neho moc spoliehala a tým ho vnútorne vykrádala až dusila.Bolo to pre neho niečo natoľko deštruktívne,že to už nechce nikdy zažiť.
Ranil ma,veľmi ma ranil a bolo to na mne dosť viditeľné keď som len horko ťažko udržiavala slzy v očiach a bez slov odchádzala do vedľajšej izby.
Hlboké a fakt precítené objatie evokované z jeho strany prišlo tak cca po pol hodine (samozrejme,že ja som mala akýsi emocionálny blok a nevedela som mu objatie opätovať,tak som tam len tak stála ako telefónny stĺp...) a potom z neho vypadlo slovíčko "prepáč"...Slovo,ktoré je pre mňa neskutočné "klišé"
Kladiem si otázku,že prečo mám ja zase za niekoho trpieť,len preto,že predtým to niekto posral?!A nie je "kamarátstvo" o tom,že sa na toho druhého môžem spoľahnúť keby som to náhodou potrebovala?!
Jedno je jasné a to,že dotyčný ma vôbec nepozná aj keď má tu možnosť spoznať ma už nejaký ten mesiac.Lebo ja som práve že ten typ človeka,ktorý veľmi nerád žiada druhých o pomoc a to už musím byť na tom fakt veľmi zle,aby som prijala pomoc keď mi ju niekto ponúka.
A dôvod môjho konania?Nechcem,aby som sa ocitla v situácii keď mi bude niekto vyčítať,že čo všetko pre mňa spravil,alebo mi povie niečo podobne ako bolo tomu teraz.Vždy som sa snažila byť milá,ústretová,nič nevyžadujúca a samostatná,ale vidím,že to nikam nevedie...
Záver ovedzte vždy pravdu aj keď bude bolestivá a prípadne si utvorte hranice ak vám ich bude treba vo vašom "kamarátstve" ale nikdy nenechajte toho druhého dúfať v niečo čo sa nikdy nestane reálnym...
Denník
Komentuj
2 komenty k blogu
2
@nepodstatne ďakujem musíme sa zmeniť,lebo takto budeme stále len ranené a sklamané so svojimi problémami...
Napíš svoj komentár
a máš pravdu, takto to nikam nevedie
Je mi ľúto, že ťa niekto takto veľmi ranil