Ani neviem prečo,ale slzy mi začínajú pomaly tiecť po lícach do klávesnice a ja ich nechcem a ani neviem zastaviť.Je to ten stav keď jediné čo potrebujete je to aby bol niekto teraz pri vás,objal vás tak silno ako len vie a vy môžete v bezpečí toho objatia sa vyplakať.Bez pocitu viny,bez predsudkov,bez ostychu len tak...
Je mi všetkého tak ľúto...to,že pre druhých viem spraviť všetko a pre seba už takmer nič...to,že som tu vždy pre každého keď ma potrebujú,ale pre mňa tu nie je nikto...to že sa pomaly,ale isto izolujem od ľudí,ktorých mám nadovšetko rada len preto,že ma už dusia svojimi "dobre" mienenými radami...to že som skončila na nemocničnom lôžku,len preto,že idem pokiaľ nepadnem na papuľu...to,že som sa opäť raz v niekom sklamala,len preto,že som hlúpa a naivne som si myslela,že tento človek ma nemôže sklamať...No skrátka mne je mi už zo všetkého nagrc a tak po nociach namiesto spánku premýšľam ako žiť tento život ináč...
Škoda,že mám srdce a tú "všetkými milovanú empatiu" a nedokážem byť taká bezcitná hyena ako niektorý ktorých dennodenne stretávam (je ich dosť!) a musím s nimi zvádzať boj.Boj ktorý ma neskutočne unavuje a vykráda.A tak ako každý má svoje hranice,mám ich aj ja a zistila som to až vtedy keď som sa ocitla v nemocnici pripojená na prístroje s diagnózou totálne vyčerpanie.Je to okamih v živote keď sa vám všetko zastaví a zrazu viete,že to najdôležitejšie je vlastné zdravie.Podvedome som si sľubovala,že keď ma prepustia tak začnem veci a ľudí riešiť ináč,ale teraz s odstupom času vidím,že to boli len ilúzie v mojej mysli,ktoré živil môj strach,ktorý som v nemocnici mala...
Denník
Komentuj
6 komentov k blogu
1
jasminee
13. 7.júla 2014 22:20
Chúďa moje ... Je to akoby som čítala o sebe. Len s tým rozdielom, že mňa to nedohnalo až do nemocnice. No boli chvíle, kedy som sa hneď zrána chcela vrátiť späť do postele a nemyslieť, nič necítiť.
2
@Jasminee aspoň tu sa môžem posťažovať teda "vypísať" bez pocitu,že niekoho obťažujem..nemyslieť a nič necítiť by bolo ideálne na prežitie
3
to je také .. dobrotu ti málokto oplatí, ale ako keď som sa ja zmenila a začala som sa k ľuďom správať tak, ako si to zaslúžia, tak už bolo zle, lebo to nikto nečakal .. síce ja by som bola najradšej ku každému dobrá, ale takto vidím, kto je môj skutočný priateľ, a kto chce len využívať
držím ti palce, aby si sa z toho všetkého dostala !!
držím ti palce, aby si sa z toho všetkého dostala !!
4
@alohomora ďakujem za povzbudivé slová
No ja som to už na pár jedincoch skúšala aj tou cestou o ktorej píšeš ty a zistila som akurát to,že nakoniec ja som bola ja tá zlá presne ako píšeš...
No ja som to už na pár jedincoch skúšala aj tou cestou o ktorej píšeš ty a zistila som akurát to,že nakoniec ja som bola ja tá zlá presne ako píšeš...
5
myslím, že máme rovnaký problém - obrovská empatia, ochota pre ľudí urobiť to, o čom vieme, že by neurobili oni nikdy pre nás. Ale to ešte nie je až také zlé, najhoršie je, že sa cítime vinné, keď chceme aby niekto vypočul nás, a nechceme ľudí "obťažovať".
Držím ti palce, aby si dokázala zmeniť prístup k ľuďom, lebo to naozaj nestojí za zdravotné problémy. Aj keď si nie som istá, či sa niečo také zmeniť dá.
Držím ti palce, aby si dokázala zmeniť prístup k ľuďom, lebo to naozaj nestojí za zdravotné problémy. Aj keď si nie som istá, či sa niečo také zmeniť dá.
6
@nepodstatne áno aj mne to tak pripadá po prečítaní tvojho blogu.Vystihla si úplne všetko.Žiaľ som si vedomá toho,že toto sa zmeniť nedá,lebo už som sa pokúšala byť k niektorým ľudom taká aký sú oni ku mne,ale nebola som to ja a hrozne ma to vyčerpávalo...
A ďakujem za povzbudivé slová drž sa!
A ďakujem za povzbudivé slová drž sa!
Napíš svoj komentár