Väčšinou v živote nemám problém páliť mosty,ktoré nikam nevedú a už dávno prestali splňať svoju funkciu.Je to lepšie ako zas a znova sa snažiť cez ne prejsť s vedomím,že lána,ktoré ich držia to vydržia aj keď sú už dávno nahlodané klamstvami,neohľaduplnosťou a podrazmi.
Priznám sa bála som sa spáliť niektoré mosty,lebo som si myslela,že bez nich sa nikam nedostanem,že ich potrebujem.S odstupom času viem,že to bola dobrá voľba,lebo jeden spálený most môže v živote znamenať jeden nový taký na ktorom sa nemusím báť chytiť sa zábradlia keď budem mať pocit,že padám a môžem sa kedykoľvek na ňom zastaviť s vedomím,že tu je pre mňa...
A tak ako po mostoch ostávajú pamätné fotografie mne ostali spomienky pekné i smutné a každý ten most v mojom živote pre mňa niečo znamenal a k niečomu ma dostal.
Ale predsa sú len v mojom živote mosty,ktoré sú síce len provizórne lávky cez rozbúrené rieky plné emócii,vášne,neočakavatelných okamihov a predsa ich nedokážem,alebo nechcem spáliť.
Sú to tie mosty,ktoré pre mňa tak veľa znamenajú aj keď podvedome viem,že sa cez ne nikam nedostanem.A tak len stojím na tých mostoch niekde uprostred,dívam sa do rozbúrenej rieky so slzami zastretým pohľadom a hlavou plnou myšlienok,spomienok a dúfam,že piliere mostu opäť raz vydržia tú ťarchu aj keď viem,že už pod nimi je uložená nálož,ktorá každú chvíľku môže všetko ukončiť...
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
1
jasminee
2. 10.októbra 2014 17:56
"Je to lepšie ako zas a znova sa snažiť cez ne prejsť s vedomím,že lána,ktoré ich držia to vydržia aj keď sú už dávno nahlodané klamstvami,neohľaduplnosťou a podrazmi." ... :letim:
Napíš svoj komentár