Túto "múdru" vetu som kedysi niekde čítala,ale to som ešte nevedela,že sa v nej nájdem.
Keď sa tak pozriem na svoj život tak neostáva mi nič iné ako začať tomu výroku veriť.Lebo práve ja si vždy nájdem niekoho kto "nevie" alebo po predchádzajúcich zlých vzťahoch už "nechce" vyjadrovať svoje city.
Ale kde je problém?
Je to len alibistické a povrchné tvrdenie,že už nechce nič vyjadrovať?
Bojí sa len zodpovednosti,zranenia alebo opovrhnutia?
Či sa s nami hraje len lacnú hru?
Je mi jasné,že na toto odpovede nedostanem,lebo nikto nikomu nevidí do hlavy čo sa tam akurát v tom momente odohráva keď je s nami.Ale vycítiť sa dá veľa ak sa aspoň trochu dokážete vcítiť do pocitov toho druhého.A ak ste s niekym už aspoň nejaký ten piatok a snažíte sa toho človeka pochopiť tak vidíte na ak sa vám snaží prejaviť aspoň čo to zo svojej empatie a náklonnosti.A verím,že sa z toho tešíte ako malé dieťa...
Jediné pravidlo ak máte šťastie na takéhoto partnera tak za nič na svete sa ho nepýtajte stále dokola či vás ľúbi,či ste dosť dobrá a podobné ženské vecičky ktorými dokážeme stále otravovať v domnení vytiahnúť aspoň aký taký prejav náklonnosti a empatie.
Žiaľ máva to väčšinou opačný efekt.A čím viac tlačíme na pílu tým viacej tupíme ju.A výsledný efekt nulový!
Ale je správne,že čakáme na každučký prejav lásky,náklonnosti a empatie?
Však možno niekto iný a niekde inde by nám vedel poskytnúť toľko lásky,empatie a náklonnosti až by nám to bolo nepríjemné...
Lenže ako sa odpútať a prestať sa tešiť aj z maličkosti ak niekoho ľúbime a hľadať si niekoho pre koho budeme stredom vesmíru a bude nám prejavovať svoju náklonnosť hocikedy a hocikde?
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár