Obyčajne mi pomáha keď sa tu "vypíšem" a je mi hneď lepšie,ale teraz ani nenachádzam správne slová a pritom chcem toľko toho povedať.
Dôvodom týchto mojich divných stavov je tento týždeň.Týždeň ktorý bol taký zlý,že podobný som fakt dlho nezažila.
Celý týždeň som sa dennodenne stretávala s podrazmi,hlúposťou a intrigami ľudí s ktorými žiaľ musím byť denne v kontakte.Obyčajne dokážem s nimi bojovať s takou ľahkosťou,že si ani neuvedomujem ako ich dávam jedného po druhom "dole",ale teraz som to nedokázala,lebo ma deprimoval ešte aj fakt,že ma čaká operácia,Každý deň rátam minúty do konca pracovnej doby,lebo už fakt nevládzem a teším sa ako prídem domov,zakotvím v posteli a konečne okolo mňa zavládne ticho a pokoj.
A aby toho nebolo málo ešte som sa pochytila aj s človekom,ktorého v tomto mojom zvrátenom svete najviac potrebujem a jeho objatie je pre mňa ako úkryt pred všetkým zlým.Už z komunikácie medzi nami som vycítila,že dotyčný nie je tiež v pohode.Aj keď do mňa atakoval svoje ironické a iné nepríjemné narážky tak som sa všemožne snažila nejako to otočiť,aby sme sa nepochytili.Je pravda,že aj ja som bola riadne vytočená,ale nikdy by som si nevyventilovala svoje nervy na ňom ako to urobil on na mne.Ale väčšina z vás to pozná,že čím viac sa snažíte tak tým viac sa to poserie.A tak sa aj stalo.
Viem,že všetko bude opäť dobré,ale ja už jednoducho nevládzem čeliť stále nejakým útokom a odrážať ostré šípy od svojho tela...
A preto zvažujte každé jedno slovo,ktoré v afekte poviete alebo napíšete,lebo slová sa dotknú duše,ale facka iba tváre...
Denník
Komentuj
2 komenty k blogu
1
jasminee
24. 7.júla 2014 18:06
"ešte som sa pochytila aj s človekom,ktorého v tomto mojom zvrátenom svete najviac potrebujem a jeho objatie je pre mňa ako úkryt pred všetkým zlým" ...
Napíš svoj komentár