Pocit keď ráno ledva otvoríte oči od únavy a odpracete sa do práce kde horko ťažko prežijete dlhých osem hodín v spoločnosti ľudí,ktorých by ste najradšej nepoznali a jediné po čom túžite je dostať sa domov do postele,zatvoriť za sebou dvere,mobil dať na tichý režim,zatiahnúť žalúzie a zaryť sa do bezpečia svojich perín kde si pokojne budete pozerať na pc svoj obľúbený seriál a sem tam spočiniete v spánku,ktorý je pre vás taký utešujúci a blahodárny.
Pocit keď vás bežné veci ako objednanie si jedla alebo ísť nakúpiť tak zaťažujú,že radšej zjete niečo zo starých zásob v chladničke aj keď to vôbec nemáte radi.
Ale keď sa už náhodou niekomu podarí prekonať všemožné bezpečnostné opatrenia ktoré ste vynaložili na to,aby sa nikto s vami nedokázal spojiť tak bez mihnutia oka zo všetkou vážnosťou v tvári si vymyslíte príbeh ako vás bolí hlava po celom dni v práci,ako ste unavený,alebo inú "soft" lož len preto,aby ste nemuseli nikam ísť medzi ľudí,ktorých máte napriek všetkému neskutočne radi.Nemáte chuť im totiž vysvetľovať ako sa práve cítite a ako máte už všetkého dosť.
Ale aj napriek všetkému existuje jeden človek,ktorému zdvihnete mobil keď zavolá,ktorému odpíšete keď vám napíše,ktorému dokonca sami napíšete aj keď to bežne nerobíte,lebo nechcete otravovať a neskutočne sa na neho tešíte keď sa máte stretnúť.
Je to človek s ktorým vám je veľmi dobre a nenúti vás zbytočne konverzovať keď na to nemáte náladu,nehustí do vás múdre reči,lebo vie,že ste tvrdohlavec a že by to nemalo žiaden význam,prinesie vám pizzu,lebo vie,že vaše stravovacie návyky nie sú zrovna najlepšie,objíme vás a bude vás objímať,lebo vie ako veľmi to potrebujete.
Jediné čo nevie je to ako veľmi vám v tom danom momente keď je s vami pomáha vo vašom vnútornom boji s pocitmi,ktoré vás keď ste osamote úplne ovládajú a oslabujú...
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
1
johnysheek
4. 6.júna 2014 22:27
donútilo zamyslieť..
Napíš svoj komentár