Sledovala som ho. Hodiny, dní, mesiace. Rozhodla som sa vám zdeliť skutočnosti toho stavu, aby ste sami zhodnotili úroveň prospešnosti. Keďže ľudia prirodzene vyhľadávajú empatiu, tento človek nebol pre nich atraktívny. Pre prospech spoločnosti a pre vlastnú integritu sa rozhodol časť viditeľných pocitov simulovať. Keď sa ostaní smiali, smial sa aj on, keď boli ostaní vážni, či smutní bol aj on. Takto sa mu darilo úspešne zapadnúť. Dokonca ho mnoho ľudí považovalo za výborného kamaráta. Kto by nechcel mať vedľa seba človeka, ktorý je tak empatický a dokáže naslúchať. Ale každom systéme sa skôr či neskôr vyskytne chyba. Tento proces bytia nebol výnimkou.
Jedno ráno mu bolo oznámene, že jeden z jeho priateľov zomrel pri nehode. Táto spoločnosť sa domnievala, že si títo dvaja ľudia boli nesmierne blízky, a tak mu túto správu povedali, nie len osobne, ale aj očakávali plač, slzy a psychické zrútenie. Simulovať plač a psychické zrútenie by nebol vôbec problém, ale slzy súvisia s fyziologickou aktivitou tela. Niekoľko dní mu bolo akceptované neslzivé obdobie (dôvod: prvotný šok), ale na pohrebe začali ľudia pochybovať o empatií tohto človeka. Začali sa ho strániť, pretože nikto z nich nechce riskovať, že na jeho pohrebe budú mať niekoho kto za nimi nepreroní ani slzu.
Zamyslite sa nad tým. V konečnom dôsledku ani nemusíte lebo i tak to nepochopíte. Vlastne to vôbec nečítajte, nebude vám to dávať zmysel, pretože tým zmyslom som ja. Som integrovaný robot naprogramovaný na vedomie človeka. Keby ste ma stretli na ulici nespoznáte rozdiel, ten sa skrýva v pocite, ktorý nemám.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár