Ešte keď som ráno...teda vlastne v noci(bolo 5-pre mna noc ...vstávala, tak som nebola tak celkom presvedčená, či sa nám tam vôbec oplatí ísť(strápniť sa...), nezvládnutý slalom a k tomu naša dva a pol mesačná neprítomnosť na tréningoch mi teda na sebavedomí nepridávali. Ale kedže som už bola dohodnutá s našimi spoluagiliťáčkami Zuzkou a jej border teriérkou Annie Pawston, pre ktoré to bol tiež prvý pretek, tak som sa zachovala spolupatrične a našťastie som nič nezrušila.
Toto skoré vstávanie však príliš nepovzbudilo, Gerinko sa nehol z postele a ja som nás mohla chystať sama(klasika...chlap aby sa do niečoho zapojil...).
Musela som to trdlo takmer násilím vyhnať z postele a utekať ho ešte vyvenčiť, no keďže pršalo a Geraltko je pravý bytový maznáčik...k činu sa moc nemal a krúžili sme okolo panelákov pekých 20 minút. To už po mňa prišiel aj priateľ a pomaly sme sa mali vydať na dlhú cestu na pumpu(niektorí viete, že ju mám od domu take 4 minútky, teda keď je pekne...pretože, keď prší, Gerdoch zo zásady odmieta spraviť viac než 10 krokov za minútu...áno áno je to neuveriteľné, ale on sa dá aj vypnúť; )
Ako sme tak čakali na pumpe na Zuzku, v Geraltovi sa ozvala jeho hyperaktivita(teda zobudila a začal okolo nás pobehávať a tešiť sa(no dobre on sa teší takmer stále, ale dobre to znelo . Keďže som večne nespokojný človek, táto jeho premena ma príliš nepotešila...bola som o tom čase celkom zvedavá, čo bude vyvádzať, keď po cca 2 hodinách v aute, vystúpime v Blansku. A slovo zvedavá by som asi nahradila slovom zdesená...
Klasicky som sa mýlila a z auta kultivovane vystúpil konečne uschnutý a poslušný cavalier Dokonca aj oblečený, v čistom, veď je to fešák a nebude predsa celý deň moknúť...chorí sme už boli... Príliš dlho však čistý nezostal...keď sme sa hlásili na zápise, už nevyzeral až tak dobre. Teda..stále vyzeral dobre, ale teraz trooošku menej. Aj keď...keď to porovnám s tým ako došiel domov...ale o tom potom
No... konečne sme zaplatili, dostali sme pokyny od organizátorov...a hor sa na prvú prehliadku v stále silnejúcom daždi.
Tú som si absolvovala ešte v teniskách a nejakým zázrakom som sa nevyrýpala v tej obrovskej zablatenej kaluži s prekážkami, kde sa to všetko odohrávalo, a ktorá sa pravým menom volá parkúr.
Na radu sme prišli celkom skoro, prví behali začiatočníci so smallíkmi, čiže aj my
Počas čakania som stihla celkom solídne zmoknúť, úplne nečakane mi však nepremokli moje oldschoolové socialistické žlto-čierne kopačky...asi ich mám ešte radšej ako doteraz
Kým sme čakali a mokli, Geri mi stihol vyštekať celý svoj postoj k tomuto čakaniu a asi milión krát vyskočiť na nohavice, ktoré sa veľmi vzdialili od svojho pôvodného bledomodrého stavu...a nastolili novú éru hnedých riflí...
Konečne sme sa dostali na štart, vrchný fotograf, moj priateľ, namieril...písknutie od rozhodkyne...a štart!
Tri skočky, kladina, skočka, áčko... slalom(zvládli sme ho úúúúplne super , dve skočky, tunel, ešte jeden...skočka, kladina, posledné tri skočky a cieľ!!
Úplne bez chyby Občas si fakt začínam myslieť, že na to máme
Samozrejmá bola obrovská pochvala a konečne si zaslúžil aj sľubovanú loptičku
No...a zase začalo nekonečné čakanie, v nekonečnom daždi a nekonečnom blate. Boli sme aspoň povzbudiť Annie a tá dobehla rovnako bez chyby
Keď dobehli začiatočnící, prestavoval sa parkúr pre pokročilých a robilo sa vyhodnotenei začiatočníkov.
Aký to bol šok, keď som zistila, že z pôvodne prihlásených 28 psov, sme skončili na skvelom 7.mieste!!! Od lepších priečok nás delil len čas ale na tom popracujeme
Kamoška Annie sa umiestnila tesne na 4. mieste z 15 prihlásených psov, gratulujeme
Zase nás čakalo len čakanie, ale aspoň dážď pomaly slabol, a keď dobehali pokročilí, nepršalo už vôbec.
Z parkúru pomocníci odniesli zónové prekážky a nasledoval, pre nás nie tak slávny, jumping-open.
Začiatočnící mali rovnako ako v agilitoch znížené skočky a povolenú hračku
Znovu sme štartovali medzi prvými a na prvých prekážkach sme to aj skončili.
Dlhé čakanie narušilo moje aj Geraltove sústredenie a keď som ho vypustila na parkúr, začal sa tešiť až príliš.
Naše neslávne odvolanie z rovinky skočiek nám úplnou náhodou vyšlo(aj keď si myslím, že keby boli skočky v normálnej výške, trochu by ho to zbrzdilo a nemusela by som na neho tak hučať , lenže Geralt namiesto slalomu skočil ďalšiu skočku a ani na druhý povel slalom ma neposlúchol a pre zmenu vletel do tunela...trdl
No parkúr sme si aj tak dokončili, slalom nám už nešiel ale zvyšok sme zvládli.
Aspoň vieme, na čom máme zapracovať a nabudúce dobehneme aj jumping
Nakoniec to bol super deň...domov sme došli ako dvaja čuníci...Gerinko zablatil celý obleček a k tomu aj seba a obojok s vodítkom, plus moje nohavice. Moje tenisky skončili tiež dosť biedne a znovu zmenili farbu Kopačky sú zatiaľ hodené na balkóne a je na nich úctyhodná vrstva blata, neviem či sa ich v najbližšej dobe dotknem
Teraz je tu ten hnusný hollywoodsky moment...kedy by som chcela poďakovať všetkým za morálnu podporu(hlavne Samkovi a potom Zuzke a Palovi za odvoz A potom samozrejme našim trénerom, že nás tak skvelo pripravili...a a a...no dobre je to trápne tak to nechám tak
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
matias1
26. 11.novembra 2007 19:01
Tak teda gratulujem k 7miestu to je skvele.a k agility treba brat aj to pocasie co obcas nepraje.(aj ked nam skoro stale nepraje ak nieco velke robievame)
Napíš svoj komentár