Kričala na mňa segra cez celý dvor.
Čo je? Čo sa deje? Horí alebo čo? Reagovala som podráždene lebo som bola zaujata do knihy.
- Čo robíš? Chytro pod tu.
Niečo sa muselo stať, nikdy na mňa nenaliehala. Z letného príbytku som sa rýchlejším nemotornym krokom so strpnutou nohou presunula k domu.
No čo je? Čo sa plašiš?
- Máš poštu, na podpis, tak tam bež.
S prekvapenym výrazom som šla k braničke k poštárke. Vôbec som netušila čo a odkoho mohlo niečo prísť. Od nikoho som nič nečakala.
Po prevzatí obálky som už tušila, že to zase bude nejaká blbosť z nejakej inštitúcie, ktorej treba platiť.
Otvorila som obálku a pozorne prečítala list.
- Ema čo tam píšu? Kto ti vlastne píše? Stalo sa niečo?
Pamätáš na tu starenku čo som ju opatrovala minulé leto v Prahe?
- Ty si bola opatrovať? Mama vravela, že si šla robiť do skladu..
Veď som aj bola, ale odišla som po pár dňoch, teda skôr , vyhodili ma a nechcela som ísť domov, veď vieš..
- Viem..
Našla som si inzerát kde hľadali opatrovateľku a tak som to skúsila.
- Nuž , zdalo sa mi, že v tom sklade nemôžeš toľko zarábať. No ale vrav, čo tam píšu, som zvedavá.
Zomrela... Som spomenutá v zavete.
- Budeš bohačka?
Neviem, možno mi dajú len vreckovku...alebo tu odpornu mačku, ktorá sa mi vkradala do izby.
- Pôjdeš? Pozrela na mňa so spytavym pohľadom.
Neviem, o dedeni neviem nič a našim nechcem nič o tomto povedať, vieš aký je otec. Ešte by mi vynadal.
- Počula som, že sa môžeš vzdať dedičného práva, môžeš to využiť, alebo jednoducho nasadneš na vlak, autobus, kolobežku a tam pôjdeš.
Nechám si to prejsť hlavou, konanie je až o dva mesiace.
Našim nič nepovedz o tomto. Je ti to jasné?
- Iste.. Aká bola?
Pamätáš na tu babku z divokého anjela? Vieš tá, čo učila tú milagros či ako jej nadávali etikete.
- No viem.
Ona bola taká, milá, ustretova, starala sa o seba... Len už nevládala a ležala v posteli. Dala mi zabrať keď som ju umývala. Prechádzky s ňou boli pekné, tlačenie vozíka abo slimačie tempo mi nerobilo problém. Všeličo múdre do života som si od nej vzala k srdcu.
- Aha, no už ako uznáš za vhodné.
Dni ubiehali a ja som stale nevedela ako sa rozhodnúť. Hodila som si mincou, padol náš dvojkríž na ligotavej dvojeurovke, moje rozhodnutie bolo, že je to znak toho, že mám ostať doma.
Dáša, Dáša! Kde si? Kričala som z mojej izby na segru.
- Tu som, čo vrieskaš?! Zase máš pavúka v izbe?
Čo? Kde? Zažartovala som..
Hod mincou!
- Ty si sa ešte nerozhodla? Ja už som bola rozhodnutá keď si mi to oznamila. Dobre, čo je čo?
To je jedno, hoď! A mlčky som čakala na jej rezult.
- Znak
Ktorý?
- Dvojkríž
* Čo sa tu deje? Nabehla do izby mamina.
Aaale rozhodujem sa..ehmmm... čo si oblečiem. Chceš mi aj ty pomôcť?
- Hej mami , poradíš jej? Hoď si mincou.
* A z čoho si vyberáš? Ukáž, možno ti poradím aj bez hadzania mincí.
Nemôžem ti to ukázať.
* Ty máš zase niečo moje, však?
Nie, nič tvoje nemám, ale keď sme už pri tom, požičiaš mi ten klobúk čo si mala minulé na obede? No hoď.
* V poriadku, požičam. Znak eurpskej únie. No ukáž čo si vyberáš.
- Aj ja chcem vidieť.
Tak teda, tieto a k tomu ten tvoj klobúk alebo tieto s tvojou kabelkou?
- O žiadnej kabelke nebola reč
Daška, podľa mňa bola, si zabudla? A uprene som sa zahladela.
- Aha fakt, som zabudla, veľa mám toho.
* Ty sa chystáš na nejakú ceremoniu?
Ale nie, idem na pohovor. (áno s klobukom, ale nič iné mi nenapadlo v momentálnej chvíli)
* Ten klobúk by si nemusela brať.
Uvidím ešte ako sa rozhodnem.
Fuh, to bolo o chlp.
- Tak teda ideš?
Pôjdem.
- Kedy to vlastne ideš?
O dva dni. Poď tam so mnou, prosím.
- Môžem? Rada pôjdem. A čo naši?
Nič, veď pôjdeš so mnou na ten pohovor (smiech)
- V poriadku.
Choď sa balit.
Praha, Florenc, cesta metrom na Dejvice do advokátskej kancelarie.
Trošku sme pobludili lebo nie je strana ako strana a tak sme celý čas kráčali druhou stranou. Mali sme čas a tak sme tu kanceláriu našli včas.
- Ema, si akási nervózna
Som nevyspata a aj nervózna, čo ak zdedim dlh alebo niečo za čo budem musieť aaplatit?
- Keby niečo tak zdrhneš (smiech)
Haha vtipná..
Tu to je, budeš tu či budeš dnu?
- Budem von.
Davaj pozor na seba.
- Aj ty!
Električky majú prednosť!
- Hm? Aha, dobre, sadnem si na najbližšiu lavičku.
...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
tequila
4. 1.januára 2022 16:41
pozicaj trochu love kks
Napíš svoj komentár